lu majsterky sveta.
Katarína Tomášová je majsterkou sveta. Ako sa vám to počúva, ako vám to znie?
- Počúva sa to veľmi dobre, je to príjemný pocit. Povedala by som, že až neuveriteľný.
Ako reagovali ľudia?
- Úžasní. V živote som nedostala toľko esemesiek. Každá jedná potešila. A aj bezprostredné reakcie po návrate boli veselé, milé, úsmevné. Nielen moji najbližší, ale aj kolegovia v práci, či známi mali z môjho úspechu radosť. Niektorí hádam väčšiu ako ja sama. Najkrajší pocit je asi ten, keď niekoho potešíte. Vo Varoch mi ešte nedochádzalo, čo sa mi podarilo dosiahnuť, no doma medzi svojimi si to veľmi rýchlo uvedomíte.
Súťažíte štvrtý rok. Ako sa dá za takéto malé obdobie stať svetovou šampiónkou?
- V kariére športovca je to relatívne krátky čas, ale pokiaľ intenzívne cvičíte, naplno sa venujete tomu, čomu máte, tak sa dá všetko. Pravdou však je, že mne určite pomohla aj genetika, navyše počas strednej školy som stále športovala, k čomu som sa po materskej dovolenke postupne vrátila. Nezačínala som úplne z nuly, len som nadviazalo na to, čo ma celý život bavilo. Jednoducho, svalová pamäť zafungovala.
Čo mu ste sa vtedy venovali?
- Mala som rada atletiku, ale ani posilňovňa mi nebola cudzia. Práve naopak, najmä na strednej mi doslova učarovala.
Majster sveta sa hoc kto nestane. Čo všetko ste museli vášmu tajnému cieľu obetovať?
- Najmä čas. Musela som si ho zorganizovať tak, aby netrpelo moje zamestnanie a prirodzene rodina. Nebolo to jednoduché, ale ak má v sebe človek niekde zabudovanú sebadisciplínu, ktorú zo seba vydoluje, tak to ide.
Čas je dôležitý, ale nie je to len o ňom. Mýlime sa?
- Nie, nie. Je to len prvý predpoklad. Samozrejme, v kulturistike je dôležité stravovanie a časté tréningy.
Dopočuli sme sa, že trénuje tvrdo?
- Mne už to tak nepríde, ale vraj cvičím ako chlap. Nič si nezľavujem, naopak, stále si pridávam. Až ma niekedy treba brzdiť.
Počas sezóny cvičíte každý deň?
- Áno, vždy som patrila k maximalistom. Keď niečo robím, tak to musí byť na sto percent. A vôbec mi nepríde, že je to veľa. Kulturistika nie je šport, ale životný štýl. Ak by som posilovňu vynechala, tak deň by nebol pre mňa vydarený. Neviem tam neísť. Ak nemôžem činky, tak aspoň behám alebo sa nejako ináč pohybujem.
Aký je váš bežný deň?
- Vstávam ráno o štvrtej, o pol šiestej už klepem na dvere posilňovne. Budím sa zavčasu tak preto, aby som už o pol ôsmej bola v práci, kde strávim väčšinu dňa. Potom prichádzajú bežné záležitosti v domácnosti, príprava stravy a o deviatej večer si líham späť.
Kulturisti sa stravujú ináč ako bežní ľudia...
- Najmä počas súťažného obdobia, ktoré trvá tri - štyri mesiace, je to veľký stereotyp. Jem každé tri hodiny. Dôležitý je značný prísun bielkovín, a tak papám veľa vareného mäsa a vajíčok. Mimo sezónu je to pestrejšie, ale nepreháňam to. Neznamená to však, že si nedám čokoládu, doprajem si aj viac ovocia, sem-tam pivko alebo pohár vína. Strážiť sa však musíte.
Prejedanie vám nehrozí?
- Iba bezprostredne po skončení posledných pretekov. Vtedy sa kulturisti a fitnesky menia na hladné šelmy, ktoré zjedia, čo vidia. Je to doslova frontálny útok na všetko, čo sa dá zjesť. V jednej ruke máte koláč, v druhej mäso a očami už pokukujete po šaláte, či zmrzline. Nezaujatý človek by asi len krútil hlavou. Zrejme by si myslel, že týchto ľudí vypustili z hladomorne.
Čo vás čaká v najbližšom období?
- Jarná sezóna bola pomerne dlhá, takže chvíľu si oddýchnem a potom sa znova pustím do tréningu. V jeseni mám v kalendári poznačené štyri podujatia. Republikové šampionáty na Slovensku a v Českej republike, významné pre mňa budú aj majstrovstvá Europy.
Vrchol sezóny?
- Naturálna Olympia v USA. Ale tam pocestujem len za predpokladu, že nájdem dostatok sponzorov. Rada by som na nej štartovala, pre nás je to absolútny vrchol. Významnejšie podujatie v kulturistike neexistuje.
