MARTIN. Primárny nádor aj s obličkou mi vyoperovali urológovia. Metastázy na pľúcach sa operovať nedajú, musela nasledovať liečba. Tá mala množstvo vedľajších účinkov, a tak môj zdravotný stav riešil a dodnes lieči celý rad špecialistov. Pár dní po začatí liečby som dostal zápal úst. Ústnu dutinu som mal obsypanú vriedikmi, jazyk posiaty drobnými rankami. V ústach som mal všetko citlivé aj na ten najjemnejší dotyk. Mal som pocit, že vo vnútri mám všetko dorezané žiletkou. Jesť som mohol iba so slamku tekutú stravu, už samotné priloženie slamky na jazyk bolo veľmi bolestivé. Jedol som málo. Neskôr som prišiel o funkčnú štítnu žľazu, srdce si robilo, čo chcelo.
Oblička, ktorá mi ostala, pracovala na polovičný výkon, v krvi sa hromadili odpadové látky, hrozila mi dialýza. Na koži sa mi zjavili svrbivé žltočervené fľaky, na chodidlách sa objavili pľuzgiere. Pre bolesti som v noci nemohol spávať. Mal som zlú krv, chýbali mi biele i červené krvinky, krvné doštičky. Ťažko sa mi dýchalo. Mával som vysoké teploty i zimnicu. Opuchli mi nohy, ťažké som ich mal ako slon, chodiť sa mi nedalo, ledva som urobil pár krokov. Bolel ma žalúdok, prišli prvé zvracania a silné hnačky. Tri mesiace som nič poriadne nezjedol, na celý deň mi stačilo pol rohlíka. Pri živote ma držala umelá výživa, z tej ma ale bolelo brucho. Neraz ma sanitka v noci odvážala do nemocnice, aby mi tam infúziami pomohli dostať sa z problémov.
Taká bola moja prvá onkologická liečba. Hoci zo začiatku bola úspešná a metastázy sa začali z pľúc vytrácať, po čase začala byť neúčinná. Na príčine bol môj oslabený organizmus. Nádorové bunky sa opäť začali rozrastať. Moja onkologička rozhodla o zmene liečby. Nechala mi tri mesiace času, aby som sa zotavil. Nastala úľava, no následky prvej liečby nevymizli úplne. Nádor sa stále rozrastal, čas súril, aj nezotavený som musel začať novú liečbu.
Tá už taká drastická nie je. Som s ňou spokojný, neobjavovali sa mi žiadne nové zápaly. V jeden deň sa však do bytu podo mnou prisťahovali noví susedia. Hlava rodiny prišla o robotu, následne rodina neplatila nájomné za byt, a tak prišli o strechu nad hlavou. Šli bývať do starej chatrče učupenej pod lesom. V studenej chatrči pri lese bývali dva roky. Bez elektriky a vody. No našli sa dobrí ľudia a rodine pomohli. Vrátili sa a ja mám problém. U nich sa totiž silno fajčí.
Cigaretový dym sa mi cez stupačky tlačí rovno do bytu. Z onkologickej liečby mám silno poškodené sliznice dýchacích ciest, dym ma veľmi štípe v nose. Nos mám ako jednu veľkú ranu, dym pôsobí tak, ako by mi niekto v nej špáral. Bolí to. Do zadymeného záchoda môžem vojsť iba s krytom na nose a ústach. Nepomáha to. Dvakrát som bol prosiť nových susedov, aby na záchode nefajčili, pretože dym od nich sa tadiaľ tlačí ku mne a spôsobuje mi veľké zdravotné problémy. Najprv klamali, že oni nefajčia, smrad z cigariet však zo svojho bytu zatajiť nemohli.
Sľúbili teda, že na záchode už fajčiť nebudú. No fajčili a fajčia veselo ďalej. Keď som ich bol tretíkrát prosiť, pani domu ma zlostne vyhodila, nech neotravujem. Od ľudí, ktorým iní pomohli dostať sa z núdze, som takúto bezcitnosť nečakal. Moji susedia sa do problémov dostali preto, lebo nemali na nájom. Na cigarety áno.
Snažil som sa utesniť záchod, aby sa dym od susedov k nám netlačil. Nepomohlo to. Domnievam sa, že keby susedia chceli, môžu fajčiť na balkóne, pri okne, v hociktorej izbe, len nie na záchode. Sliznice mám bolestivo podráždené, dostavili sa prvé teploty. V noci sa silno potím, opäť zle spávam. Vo vlastnom byte sa bojím ísť na záchod. S týmto problémom som oslovil kompetentné orgány. Nepochodil som. Podľa zákona si sused vo svojom byte môže fajčiť, kde chce.
Bojujem s nepriazňou osudu. Suseda si nevyberiem. Pri slabom imunitnom systéme sa znižuje moja šanca na celkové vyliečenie. Myslím na svoje dve dorastajúce deti. Za ruku držím milovanú manželku, bez jej lásky a obetavosti by som toto všetko nezvládol. Ďakujem za pochopenie. (Autor si nepraje zverejniť svoje meno.)
