PODHRADIE. Aj ich zásluhou malo Tkáčske priedomie počas trvania Kvetu Podhradia o návštevníkov postarané. Veď, kto by neobdivoval krásne koberce, ktoré lákali divákov nahliadnuť aspoň na chvíľu za krosná, za ktorými usilovne pracovala Agneška Ujčeková za asistencie Márie Bellovej. Označili sa za „dojdené“ Podhradčanky, ktoré ale tkaniu dobre rozumejú.
„Predvčerom sme s manželom nasnovali, včera naberali a dnes tkáme,“ hovorí pani Ujčeková, ktorá si za krosná sadla okolo desiatej hodiny a s malými prestávkami ukazovala návštevníkom, ako sa tká, počas celého Kvetu Podhradia. Obidve tkáčky boli za hviezdy, ľudia sa s nimi fotili a oni medzitým porozprávali, koľko už natkali kobercov pre obec.
Tradičným kobercom sa v Podhradí darí. Viaceré boli súčasťou kvetinových aranžmánov, ktoré tvorili ústredný obraz centra obce počas podujatia, ktoré ju preslávilo aj za chotármi Turca. Veď aj tohtoročným víťazom súťaže o najkrajší kvet sa stalo zmiešané „družstvo“ z Popradu a Podhradia. Daniel Kručinský do Turca doviezol červeného „chrobáka“ a kvety okolo neho naaranžovala rodina Koškárova. Ich nápad sa stal najfotogenickejším. Pri krásnom aute so šťastnou trinástkou s nostalgiou vzdychali mladí i starí a mnohí si ho zvečnili do mobilov či fotoaparátov.
Vidiecku galériu, ktorá funguje od roku 2009 a ktorá má za cieľ prezentovať výtvarné práce s témou kvetov, tentoraz naplnili práce žiakov Štúdia pre dospelých z Ateliéru Evy Bebčákovej zo ZUŠ v Martine a práce fotografov, ktoré inšpirovali kvety. Porota i diváci ocenili aj najlepších fotografov – boli medzi nimi Miroslav Pfliegel zo Žiliny, Ján Láclavík zo Sklabinského Podzámku, Zoltán Varga z Bystričky, Ivan Dluhopolský z Nolčova, Magda Gaššová a Ľudo Košálko z Martina a Jaroslav Streicher z Topoľčian. Ako informovala dlhoročná organizátorka Kvetu Podhradia Viera Maňková, býva tradíciou práce galérie, že časť prezentácie je venovaná aj histórii Podhradia. Tentoraz tu predstavili miestny urbár. Príjemným prekvapením boli aj dve netradičné vázy študenta VŠVU Martina Vanku z Podhradia.
Galériu otvárajú týždeň pred Kvetom Podhradia a zatvárajú týždeň po ňom. No ohlasy na ňu trvajú počas celého roka. Tak ako aj na jedinečné podujatie, ktoré je dnes už synonymom Podhradia. Nielen Turčania už vedia, že prvú júlovú sobotu treba mieriť práve do tejto obce. Nájdu v nej nielen pastvu pre oči, ale aj presvedčenie, že aj malá obec môže byť veľká dobrým nápadom a snahou zdokonaľovať ho.
Autor: V. Legerská, Ľ. Štiavničan
