TURČIANSKE TEPLICE. Ľúbia sa a chceli to mať aj na papieri. Čo na tom, že im už ťahá na sedemdesiat a bývajú spolu v domove dôchodcov. Terézia Kulašáková (67) a Jozef Maťuga (67) sa rozhodli po dvadsiatich rokoch spoločného nažívania zosobášiť priamo v Domove dôchodcov a sociálnych služieb pre dospelých v Turčianskych Tepliciach. V spoločenskej miestnosti za prítomností kamarátov z oddelenia a sociálnych sestier ich oddal primátor mesta Michal Sygút. Pre oboch je to ich prvé manželstvo.
Bozk ako z romantického filmu
S nápadom na svadbu prišla Terézia, ktorá ho predostrela sestričkám a tie im svadbu zorganizovali. „Pripravili sme oslavu i pohostenie so šampanským a sestrička, ktorá má Terku na starosti, ju pekne obliekla, vyčesala, dala do vlasov perličky a kúpila aj obrúčky i kyticu,“ spomína sanitárka Marianna. „Najkrajší počas obradu bol ich dlhý novomanželský bozk. Až primátor im musel povedať, že stačí,“ smeje sa Marianna, ktorá nám porozprávala o živote tejto spokojnej dvojice, keďže Terézia skoro vôbec nepočuje a Jozef mal v čase našej návštevy zdravotné problémy. Úsmevné je, že obidve obrúčky nosí na prste novomanželka, lebo Jozef sa bojí, že by ju niekde stratil.
Ťažký život na samote
Jozef a Terézia žili predtým svorne na Požehoch v obci Dubové v ťažkých podmienkach. V dome bez elektriny a pitnej vody sa o nich nemal kto postarať, keďže obaja sú bezdetní a Jozefa už prestali poslúchať nohy. Z osamotených Požehov to mali ďaleko aj do obchodu, nevládali chodiť na nákupy. Do domova v Turčianskych Tepliciach ich preto odporučil starosta Dubového a tak sú od roku 2009 jeho stálymi obyvateľmi.
Ako nám ďalej opísala sanitárka, párik seniorov je naozaj bezproblémový, slušný, vôbec sa neháda, izbu spolu obývajú v absolútnej harmónií a každú voľnú chvíľu trávia bok po boku.
„Raz bol Jožko dlhšie v nemocnici a Tereza za ním dennodenne plakala. Oni sú na seba tak strašne naviazaní, že keby jeden z nich nebodaj umrel, tak druhý by šiel o deň za ním,“ opisuje silu ich obrovskej lásky.
Prechádzky ruka v ruke
Ich najobľúbenejšou činnosťou sú podľa Marianny jednoznačne prechádzky.
„Hneď po raňajkách sa vyberú na vychádzku do mesta, kde sa hrdo vodia za ruky a naspäť sa vrátia až na obed,“ spomína zvyklosti novomanželov. Najmä Tereza veľmi lipne na svojom mužovi a najradšej by ho mala stále nablízku. Jožko jej však ako správny chlap občas vyparatí nejakú neplechu.
„On sa niekedy aj sám vyberie von, keď je Terka napríklad v kúpelni. Ona ho potom po chodbách hľadá a všetkých sa pýta, či nevideli jej Jožka. No strašne sú zlatí,“ spomína s úsmevom sanitárka.
Svadby v domove dôchodcov sú skôr výnimočné, ale často sa stáva, že sa seniori do seba zamilujú. Aj tu sa teda potvrdzuje známa pravda, že láska kvitne v každom veku.
