TURČIANSKA ŠTIAVNIČKA. Videli ste už tulipány na strome? Nie? V révaiovskom parku pri kaštieli v Turčianskej Štiavničke ich možno vidieť každý rok, a to hneď na štyroch stromoch. Kvetmi pripomínajúcimi tulipány sa pýši ľaliovník tulipánokvetý. Pochádza z Ameriky a patrí k najstarším stromom, ktoré tu vysadil záhradník rodiny Révaiovcov. Krásne žlté kvety ho však zdobia len asi dva týždne a potom odkvitnú.
Netypické stromy i jedovaté rastliny
V parku, ktorý má rozlohu vyše 15 hektárov, sa nachádza viac okolo tritisíc drevín. Začali ho formovať koncom 18. storočia. Jeho základ tvoria pôvodné domáce stromy, ktoré záhradníci postupne dopĺňali exotickými druhmi drevín, väčšinou zo Severnej Ameriky. Nájdete medzi nimi ginko, rododendrony, lipu americkú i striebornú, smreky z Balkánu, jedle, buky, ako aj kalykant floridský, ktorý patrí k najstarším vysadeným drevinám a je charakteristický bordovými kvetmi pripomínajúcimi magnólie.
Pozor si však treba dať na škumpu jedovatú, ktorá už podľa názvu do čaju vhodná nebude. Je to popínavá rastlina, ktorá môže spôsobiť rôzne kožné problémy - od ekzémov až po pľuzgiere. Správca parku Zdeněk Kozák (60) ju niekoľko dní likvidoval, ale zopár kusov sa v parku ešte kde tu nájde.
Netradičným stromom je metasekvoj čínska. Podľa skamenelín existovala už pred 500 miliónmi rokov.
„Je to opadavý strom, ktorému opadnú celé výhonky a nie jednotlivé ihličie ako smreku, takže mu ostanú len holé konáre,“ vysvetľuje Z. Kozák.
Legendou opradená je rodová lipa pri kaštieli
„Révaiovský rod mal údajne sedem vetiev a aj táto lipa má sedem kmeňov. Je teda zaujímavo vypestovaná a naozaj neviem, ako docielili tento počet vetiev,“ približuje mýtus správca, ktorý pracoval aj ako horár. Novšie druhy stromov v parku vysadili ešte botanici v šesťdesiatych rokoch minulého storočia, keď v areáli sídlila aj Botanická záhrada Univerzity Komenského, ale niektoré už pomaly vplyvom nákazy odhnívajú. V súčasnosti nie je podľa správcu na vysádzanie nových drevín dostatok financií.
Financií niet, vandalov je dosť
Súčasť parku tvorilo kedysi aj niekoľko fontán a empírový skleník na pestovanie exotických rastlín, z ktorého je dnes už len zdevastovaná budova. Zub času a vandali sa podpísali aj na samotnom schátranom kaštieli. Jeho oprava by si vyžiadala niekoľko miliónov eur. Čo sa aj opraviť podarilo, to sa následne rozkradlo. Smutným príkladom bola medená strecha, po ktorej ostali len trámy. Za posledné roky sa tu vystriedalo niekoľko majiteľov, ktorí sa kaštieľ pokúšali zachrániť, no šľachetné úmysly vždy stroskotali na nedostatku peňazí. Opustený kaštieľ sa považuje za veľmi cennú pamiatku. Najstaršia časť stavby má stopy neskorej gotiky a v 18. storočí bol kaštieľ upravený v barokovo - klasicistickom štýle.
Pre relax aj šport
Zachovať sa však podarilo šesť rybníkov a aj vďaka nim je park oázou oddychu najmä pre štiavnicke mamičky s deťmi. „Konajú sa tu tiež konské preteky a chodí sem trénovať aj úspešná slovenská bežkyňa Lucia Klocová,“ hrdo dodáva Zdeněk Kozák.
Starostlivosť o tak rozľahlý objekt je naozaj náročná, najmä čo sa týka kosenia. „Kosím v kuse od konca apríla až do konca septembra. Kým dokončím poslednú časť, tak na prvej trávnik rastie znova,“ smeje sa správca, ktorého ale starostlivosť o park naozaj baví.
