TURČIANSKE TEPLICE. Celý minulý týždeň tvorili deti postihnuté nevyliečiteľnou chorobou hemofíliou (porucha zrážanlivosti krvi) so známym slovenským spisovateľom Danielom Hevierom novú knihu. Pod skratkou KR.V, teda kráľovná Viktória alebo krv, tak vznikne jedinečné literárne dielo v rámci ich rehabilitačného tábora. Už pred dvomi rokmi deti vytvorili nadrozmerný obraz pripomínajúci tapisériu z viktoriánskeho obdobia a minulý rok zas spoločne nacvičili divadlo pod názvom Deti kráľovnej Viktórie, ktorá sama bola známou prenášačkou tejto choroby.
Príbeh inšpirovaný chorobou
Úlohou Daniela Heviera bolo napísať dobrodružný a pútavý príbeh o osude týchto detí, za ich výdatnej asistencie.
„Prvé dni sme sa hrali a spoznávali, ale potom som zistil, že keby každý sám vymýšľal a písal, nikdy by sme to dokopy nedali. Preto ich trocha usmerňujem,“ predstavuje postup spisovateľ. Deti tak vymýšľali postavám rôzne charakteristiky, mená, opisovali dej, niektorí kreslili hlavných hrdinov i mapu krajiny V., kde sa príbeh odohráva. Autentickými kresbami sa potom bude kniha aj ilustrovať, preto si Hevierovi malí pomocníci na nich dali naozaj záležať.
„Kniha sa však za päť dní napísať nedá, preto s deťmi ostanem v kontakte aj po návrate domov a spoločne ju dotiahneme do konca, aby v decembri mohla ísť do kníhkupectiev,“ uviedol D. Hevier. Hlavným hrdinom bude chlapec s hemofíliou, ktorý sa po útoku spolužiaka dostane do nemocnice a tam sa udeje jeho prechod do zázračnej krajiny.
Dôvera je základ spolupráce
Ako spisovateľ ďalej spomína, na spoluprácu s deťmi sa musel patrične pripraviť:
„Dôležité bolo získať si ich dôveru. Je nemožné postaviť sa pred 40 ľudí od 6 do 18 rokov a začať s nimi hneď písať. Najskôr si vždy zahráme na klavíri alebo zaspievame ľudovky, aj keď nevieme slová,“ pousmial sa empatický spisovateľ.
„Často sa hráme tiež rôzne hry, lebo ja som tu ako priateľ a nie ako ujo spisovateľ,“ dodáva.
Medzi deťmi našiel D. Hevier aj zopár talentov:
„Najmä starší sú skutočne šikovní. Nápady síce majú všetci, ale sú ovplyvnení televíziou a seriálmi, hlavne príbehmi o upíroch, ktoré sa aj tu snažia aplikovať. Je to dosť veľká fuška usmerniť ich, ale hlavná dejová línia sa už rysuje,“ teší sa.
Robiť knihu je super nápad
Aj táborníci oceňujú myšlienku spoločnej knihy.
„Je to super nápad, lebo sa tým priblíži naša choroba tým, ktorí ju nepoznajú. Pán Hevier je veľmi milý človek a vidno, že má vzťah k deťom,“ povedala Katarína (16) zo Spišskej Novej Vsi. Súhlasí s ňou aj Samuel (17) z Martina:
„Ide nám to dobre a spoločne máme zaujímavé nápady.“ Nicolas (7) z Popradu však radšej maľuje:
„Vymyslel som jednu postavu a zlú stranu krajiny. Mňa hlavne baví kreslenie.“
Spolupráca s hemofilikmi nie je spisovateľova prvá skúsenosť s chorými.
„Ja napríklad robím aj so schizofrenikmi, s ktorými spoločne maľujeme. Počúvať všetky tie príbehy je pre mňa neskutočne motivujúce a inšpiruje ma to do budúcna k písaniu ďalších kníh,“ vysvetlil Daniel Hevier.
