MARTIN. Možno ste si už aj vy všimli krásnu skalku so záhradkou, ktorá skrášľuje okolie „lentilkovej“ bytovky v Košútoch 2. Za touto doslova atrakciou stojí jedna z obyvateliek bytovky Gabriela Špalková (49). Práca sa jej stala koníčkom, keďže Gabriela sa živí ako výtvarníčka, dizajnérka.
S výsadbou rastliniek a vytváraním skalky začala v roku 2002, hneď ako sa nasťahovala do bytu v Košútoch. Dôvod bol jednoduchý. „Často chodím za dcérou, synom a vnukmi do Švajčiarska a keď vidím, ako krásne to tam vyzerá a porovnávam prostredie so Slovenskom, tak mi z toho bolo smutno,“ povzdychla si.
„Ak už to nemôžem urobiť mojim vnukom, tak to spravím pre druhé deti, lebo keď budú žiť v krásnom prostredí, budú sa aj inak správať,“ predstavuje Gabriela svoje šľachetné ciele. Svojou prácou inšpirovala aj všetkých susedov a takmer v každom okne ich bytovky môžeme vidieť nasadené muškáty.
Cez rastliny po stromy až po mandelu
V nevšednej skalke Gabriely Špalkovej nájdeme rôzne letničky i trvalky, begónie, prvosienky, krókusy, anjelské trúby, muškáty, sirôtky až po dreviny a kríky. Miesto tu má strieborný smrek, pichavé kríky dráče, tuje i sekvoja. Dominantou je určite postava dreveného záhradníka s vozíkom. Panáčik bol pôvodne samorast a je celý urobený z tuje, Gabriela len dotvorila záhradníkovi tvár a vyrobila klobúk. Časť vysadenú ihličnanmi vysypala šiškami z hory a nevedomky sem doniesla aj semená húb, ktoré sa ujali.
„Bol to naozaj krásny pohľad,“ jasá vášnivá záhradníčka. Spolu so študentom dizajnu z Kremnice urobili pri bytovke aj priestor na hranie pre deti. Vysadili tam kríky, ťahavé dreviny, umiestnili vysoký totem dotvorený pníkmi na sedenie a aby to celé malo pravý indiánsky nádych, nechali na miesto priviesť aj obrovskú skalu. Na stenu bytovky, ktorú vandali postriekali nápismi, nakreslila Gabriela obrázok mandely.
Nájdu sa zlodeji i fanúšikovia
Žiaľ, práve s vandalmi a zlodejmi má skúsenosti aj táto milovníčka kvetov. „Stalo sa, že mi aj zopár kríkov ukradli. Niekto si vybral rýľom, čo potreboval - asi do svojej záhradky. Raz povytrhávali aj stoličky, ktoré sa museli nanovo betónovať. Ale čo už narobím. Keby som sa nechala týmto odradiť, tak tam nič je nie, len špinavá a neupravená plocha,“ opisuje ľudskú chamtivosť a neúctu.
Našťastie pozitívne ohlasy na jej prácu prevažujú. Gabrielu často zastavujú cudzí ľudia a pýtajú si rady ohľadom starostlivosti o rastliny, občas poprosia o nejakú sadeničku, alebo si jej skalku odfotia pre inšpiráciu. „Denne sem príde aj desať ľudí a fotia si určité kvety a rastliny. Dokonca sa raz pristavil aj autobus s Holanďanmi,“ hovorí hrdo a dodáva, že sadeničky vždy ochotne podaruje každému, kto má záujem. Jej snahu najviac oceňujú mamičky s deťmi, ktoré sa najmä k totemu chodia hrávať.
Pomocník sa zíde vždy
So starostlivosťou o rozsiahlu skalku jej občas pomôže suseda, ale najmä mama, ktorá je jej pravá ruka. Strihanie živých plotov a úpravu okolia si však robí sama. Ako spomína, je to naozaj časovo náročné.
„Počas horúčav, ráno aj dve hodiny polievam a ku večeru sa skalke venujem opäť minimálne dve hodiny.“ Ak sa vyberie na dovolenku, vždy si musí zabezpečiť šikovného pomocníka, ktorý ju zastúpi.
V budúcnosti by Gabriela chcela urobiť peknú skalku aj pri vedľajšom vchode. Prvý krok už k tomu urobila, ale nasadené kríky opäť niekto ukradol. Svoju oázu pokoja však bude zveľaďovať, pokým jej to zdravie dovolí. „Chcem, aby ľudia videli, že keď niekto naozaj chce, prostredie sa dá zveľadiť. Mal by sa každý nad sebou zamyslieť a začať na sebe pracovať, lebo to, v akom prostredí žijeme, je naozaj strašné,“ dvíha prst Gabriela Špalková.
Autor: Andrea Dudáková