MARTIN. Martinčanka Zuzana Hartlová (25) svoj dvojročný boj o dcérku (3) ešte zďaleka nevyhrala. Robí všetko preto, aby sa malá Susane nemusela vrátiť do Španielska k otcovi, ktorého vôbec nepozná. Všetky doterajšie rozhodnutia súdu boli totiž anulované a celá kauza začína odznova.
Susane sa narodila v martinskej nemocnici, má teda slovenské občianstvo a v Španielsku strávila s matkou len pár týždňov. Na Slovensku žije už dva roky nepretržite. Býva s mamou a starými rodičmi v dome v Priekope, kde navštevuje aj škôlku, má veľa kamarátov a rodinné zázemie. Jej otec José Juan (45) však žiada o návrat dcéry na základe medzinárodného dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí.
Porušenie práv dieťaťa a zaujatosť sudkyne
Na poslednom júnovom súde bola vypočutá aj malá Susane, keďže ústavný súd vyvodil záver, že v predchádzajúcich súdnych konaniach boli porušené práva maloletej, ktorej názor sa nezisťoval. Prípad bol odročený na júl, ale kvôli návrhu matky voči zaujatosti sudkyne sa súdne pojednávanie nekonalo. Všetko sa teda vrátilo na začiatok.
Otec má do najbližšieho súdu prepracovať návrh opatrení, ktorými zabezpečí pobyt Zuzany s dcérou v Španielsku. Jeho pôvodný návrh neprešiel. Podľa neho by mala matka s dieťaťom bývať v jeho byte, kde by mala k dispozícií len jednu izbu a kúpelňu. Ostatné izby budú zamknuté a nikto tretí do bytu nesmie vstupovať. Právnej zástupkyni Zuzany Hartlovej sa tiež nepozdával 200-eurový príspevok otca na prepravu malej do škôlky.
„Každú jednu cestu by som mu musela vyfakturovať a zvyšok vrátiť. Okrem toho, ja by som tam nemala z čoho vyžiť, keďže voči mne nemá bývalý partner žiadne povinnosti,“ opisuje neprijateľnú dohodu Zuzana.
„Teraz sa však hlavne bude riešiť zaujatosť sudkyne, lebo nielen ja, ale aj ostatní na súde mali pocit, že ide proti nám,“ hovorí nešťastná matka.
Ignorovanie a snaha o pomstu
Zuzana tvrdí, že o žiadnu lásku z otcovej strany nejde a chce sa jej takto pomstiť.
„Päťkrát už bol v Bratislave a raz v Martine na súde a malú ani raz nebol pozrieť. Dokonca, keď na júnovom súde v stredu vypovedal on a Susanka mala byť na súde v piatok, tak na ňu nepočkal, aby sa stretli, ale radšej šiel domov. Ja mu v tom naozaj nebránim. Keby chcel, mohol s ňou mať taký pekný vzťah,“ spomína Martinčanka.
Urazený José všetky jej e-maily a pokusy o komunikáciu vytrvalo ignoruje. „Som pre neho vzduch. Aj keď občas telefonuje malej a zdvihnem ja, ani sa mi nepozdraví a hneď sa prihovára dcérke. Ale malá ten telefón už ani nechce a občas mu neodpovedá, tak ho dávam na reproduktor a pýtam sa jej ja, aby si nemyslel, že mu bránim s ňou hovoriť,“ približuje zložitú komunikáciu medzi otcom a dcérou, ktorú komplikuje aj fakt, že Susane nerozumie španielčine a José vie len pár slovenských fráz.
Silné puto matky a dcéry
Zuzana sa svoje milované dieťa snaží pred celou situáciou ochrániť, takže malá o možnom návrate do Španielska nič netuší.
„Našťastie nevie, čo sa deje, ale vycíti to. Ja keď som nervózna a pod stresom, ako teraz naposledy, keď mi prišiel papier zo súdu, že to znova začína, ona to cítila. Bola pri mne na kolenách a skoro tri hodiny som ju musela hladkať. A normálne mi povedala, že maminka neboj sa,“ opisuje ich silné vzájomné puto. Ako ďalej Zuzana uvádza, otec sa za tie roky ani raz nespýtal, či Susane niečo nepotrebuje a dokonca neplatí ani výživné 25 eur. Aj z toho dôvodu na neho Zuzana pred tromi mesiacmi už druhýkrát podala trestné oznámenie o neplatení alimentov.
„Nikdy jej nedal darček, absolútne nič. Prišiel aj do Martina na súd 3 000 kilometrov a nedokáže si prísť pozrieť vlastné dieťa, ktoré dva roky nevidel. A súdy mu ju chcú dať. To by nezvládla,“ rozhorčuje sa ubolená matka. O Susane by sa v Španielsku po celý čas starala opatrovateľka, lebo otec je stále v práci.
Psychický teror a zákazy
Josého despotické a panovačné správanie sa prejavilo už po narodení dcéry, hoci predtým spolu normálne striedavo fungovali raz v Španielsku, raz na Slovensku.
„Krátko po pôrode ma opustil, lebo som ho neposlúchla a s mamou sme dali malej čaj, keď ju bolelo bruško. Nahneval sa, zbalil a odišiel,“ povzdychne Zuzana, ktorá už oľutovala, že mu dala toľko šancí na návrat. Neskôr ju odprosil a tak obe za ním prišli do Madridu. Peklo však opäť začalo: „Prikazoval mi, čo musím robiť, koľko mám jesť, aby sme ušetrili, nesmela som mať kamarátku a celkovo sa hrozne zmenil,“ opisuje psychický teror. Situácia vyvrcholila v jeden večer, keď malá začala plakať a Zuzana sa za ňou automaticky rozbehla:
„To ho strašne rozčúlilo. Kričal, že ju chodím tíšiť len ja a robím mu to naschvál. Potom zavolal rodičov, pred ktorými som musela sľúbiť, že malú, keď bude plakať, viac na ruky nevezmem. Fakt neviem, čo si chcel dokazovať,“ hovorí skľúčene matka, ktorá sa bála dotknúť vlastného dieťaťa.
To už bol definitívny koniec a Zuzana s dcérou prišla k rodičom späť do Martina. Tí ju aj s 11-ročnou sestrou vo všetkom podporujú a pomáhajú s opaterou Susane, keď je Zuzana v práci.
„Keď sa vrátim z roboty, mám od malej nakreslených milión obrázkov a ona ani nezaspí, pokým nie som doma, lebo ma čaká. Je na mňa naviazaná a v Španielsku by sama skolabovala,“ vysvetľuje.
Život s dcérou, ale v neistote
Keď Zuzana expartnerovi oznámila, že sa k nemu viac nevráti, povedal, že to veľmi oľutuje a zničí jej život:
„Aj keby ma ničil do smrti, nedopustím, aby trpela malá. Tá za nič nemôže,“ dodáva smutne. Dvojročný kolotoč súdov v boji o dcéru už Zuzanu psychicky ničí a strháva sa pri každom príchode poštárky, či opäť nenesie zlú správu.
„Ja od neho nechcem žiadne peniaze, len nech nás už nechajú na pokoji žiť tu na Slovensku,“ praje si.
Či má nejaký vzťah jej expartner José, netuší:
„Neviem, či je sám, ale bola by som rada, keby si niekoho našiel a bol šťastný. Lebo keď je niekto šťastný a zamilovaný, nemá chuť druhému ubližovať,“ dodáva na záver Zuzana Hartlová, ktorú najbližšie súdne pojednávanie ohľadom vrátenia Susane do Španielska čaká 22. augusta.
