BRATISLAVA, MARTIN. Povolanie poslanca nie je medzi bežnými ľuďmi pozitívne vnímané, patrí k najnepopulárnejším. Človek, ktorý na výplatu nedostane v čistom ani 500 eur, si o politikoch myslí svoje. Veď sa iba hádajú, v parlamente ani poriadne neobsedia a berú za to veľké peniaze. To sú len niektoré z mnohých výčitiek, ktoré zákonodarcom adresujú ich(ne)voliči.
Dva dni v parlamente sme počas júlovej schôdze (ešte tej minulej) strávili aj my. Na život poslancov sme sa pozreli z druhej strany. Zorientovať sa nám pomáhal poslanecký nováčik – Andrej Hrnčiar, primátor Martina.
Malá izbička, žiadny luxus
Exkurziu po budove Národnej rady sme začali v poslaneckej ubytovni. Zaujímalo nás ako „zástupcovia ľudu“ bývajú. Hrnčiarov prechodný domov nás prekvapil. Ak by niekto čakal luxus, bol by sklamaný. V maličkej izbičke s rozmermi asi 10 metrov štvorcových sme našli len stôl, skriňu, posteľ, poličku, televízor. Vedľa malej chodbičky bola kúpeľňa. Ani v nej by ste ale nenašli nič, čo by bežný smrteľník sám doma nemal.
„Mohol som si vybrať aj byt, ktorý sa nachádza v širšom centre mesta, ale nevidel som na to žiadny prakticky dôvod. Parlamentná ubytovňa mi vyhovuje. Na prespanie tu mám všetko, čo potrebujem. Byty sú asi väčšie a zrejme aj pohodlnejšie, ale obrovskou výhodou ubytovne zas je, že z nej mám všade blízko. Za pár minút viem byť v rokovacej sále alebo vo svojej kancelárii bez toho, aby som vystrčil nohu z budovy,“ pochvaľoval si Andrej Hrnčiar, ktorý ocenil aj to, že si má aj kde zašportovať.
V susedstve parlamentu je posilňovňa a bazén. Martinský primátor v nej strávi čas skoro ráno, plávať sa zas vyberie počas obednej prestávky. Mimochodom, spoločnosť mu pri plávaní robí exminister financií Ivan Mikloš.
V legendárnom bufete sa dá lacno najesť
Viac ako priestory pre športové vyžitie nás zaujímal legendárny parlamentný bufet. Fotiť nám ho nedovolili, predavačka sa pri našom pokuse stlačiť spúšť hneď ohradila, že sa to nemôže.
Andrej Hrnčiar si kúpil minerálku v pollitrovej fľaši. Zaplatil za ňu 50 centov. Zaujímal nás aj ďalší sortiment. V chladiacich regáloch boli šaláty, zákusky, jogurty, pudingy. Z jedál dominovali rezne, klobásy. V ponuke bola aj káva či nealko nápoje. Najesť sa v bufete dá a na bratislavské pomery aj lacno. Teda najmä oproti centru. Napríklad káva by vás vyšla euro, tri deci kofoly stáli 60 centov. Za obed v podobe rezňa so šalátom by ste dali okolo troch eur. Pre poslancov s trojtisícovým platom je to bagateľ.
„Popravde, do bufetu veľmi nechodím. Za jedlom určite nie. Vyprážané rezne, majonézové šaláty či klobásy veľmi nemusím, a tak sa stravujem inde. Najčastejšie v Parlamentke,“ vysvetľoval Andrej Hrnčiar.
Do reštaurácie v tesnom susedstve bratislavského hradu smerovala počas obednej prestávky aj značná časť poslancov, hoci niektorí z nich nepohrdli ani parlamentnou jedálňou s obsluhou, kde chodia jesť aj zamestnanci NR SR. Z nej si potom „stravníci“ odskočili i do bufetu. „Máte niečo sladké,“ začuli sme expredsedu parlamentu Pavla Hrušovského.
Exkluzívne miesto, kancelárie na hrade
Andrej Hrnčiar nás počas voľných chvíľ zaviedol aj do jeho poslaneckej kancelárie. Exkluzívne priestory v areáli hradu zvnútra až tak exkluzívne nevyzerajú. Kancelária je bežne zariadená, ničím sa neodlišuje od administratívnych priestorov firiem či úradov. Hádam len technické vybavenie je možno kvalitou na vyššej úrovni. Poslanci majú k dispozícií počítač, tlačiareň, fax, sú pripojení na internet. Nechýba vkusný nábytok.
„Podmienky na prácu máme viac ako dobré. Naozaj sa nemôžem na nič sťažovať. Kanceláriu, ale nielen ju, využívam na rôzne formálne či neformálne stretnutia. Ľudia sa už na mňa pomerne často obracajú. Snažím sa k nim byť spoločne s mojím asistentom ústretový, i keď nie vždy ide všetko tak rýchlo, ako by si možno aj oni predstavovali,“ povedal Andrej Hrnčiar, ktorého vraj neoslovujú len voliči Mostu – Híd.
„Ľuďom je to jedno. Pre nich je dôležité, aby našli niekoho, kto by im pomohol,“ dodal poslanec.
Tunelom do rokovacej sály
Z kancelárie sme sa podzemnými chodbami dostali pomerne rýchlo do budovy NR SR. Behom niekoľkých minút sme sa presunuli do rokovacej sály. Presnejšie, my len pred jej dvere. Novinári majú do nej prístup len počas krátkych fototermínov. Dianie v parlamente tak sledujú z balkóna.
Rokovacia sála bola počas našej návštevy takmer prázdna. Turčania v nej ale nechýbali, trojica Hrnčiar, Hraško, Hufková sedeli na svojich miestach. V priebehu dvoch horúcich letných dní sa „rokovačka“ zaplnila až počas hlasovania o zákonoch. Rozprava k nim ale veľkú pozornosť nepútala. Vystupovali len poslanci, ktorí zákony predkladali. Pár ich kolegov niečo povedalo, ďalší si čítali časopisy, alebo hľadeli do drahých notebookov. Jeden poslanec si na webe prezeral autá, tí mladší boli na facebooku, iní zas mali otvorené webové stránky denníkov. Občas zákonodarcov z pokoja vyrušili len faktické poznámky niektorých ich kolegov. Strážca balkóna nám už dopredu avizoval, kto na koho bude reagovať. Trafil sa obdivuhodne presne.
„Je to tu takto dookola. Už ma asi nič neprekvapí,“ krútil hlavou nad zbytočným mrhaním času.
Prázdne reči, neefektívne diskusie
„Ani sa mu nečudujem,“ chápal človeka z ochranky Andrej Hrnčiar.
„Aj mne sa veľmi ťažko zvyká na zdĺhavé rokovania. Áno, v parlamente sa má diskutovať. Neprekážalo by mi, že aj dlho, ale malo by sa to niesť vo vecnom duchu. Žiaľ, niekedy to neplatí. Niektorí moji kolegovia majú chuť sa pred kamerami predviesť. Vtedy sa prestanú kontrolovať a často povedia aj to, čo potom vyvolá búrku nevôle a množstvo ďalších plamenných reakcií. Ak by sme takto rokovali na mestskom zastupiteľstve, tak by sme neskončili pri nahustenom programe ani za týždeň,“ nechal sa počuť poslanec z Martina, ktorého sme sa spýtali aj na často prázdnotou zívajúcu rokovaciu sálu.
Kde poslanci vlastne sú
„Úprimne poviem, že ani ja v nej celý čas nie som. Diskusiu v parlamente však môžem sledovať, resp. počúvať z akejkoľvek časti budovy. Všade sú nainštalované obrazovky, v zásade vám nič neunikne,“ povedal Andrej Hrnčiar, ktorý čas strávený v Bratislave využíva aj na riešenie rôznych vecí týkajúcich sa mesta Martin.
„Ako poslanec som vo výhode, že mám prakticky všade dvere otvorené a nemusím čakať na termíny a prijatia. Každú jednu možnosť využijem na to, aby som niečo odkonzultoval, prípadne urgoval alebo vybavil. Je to efektívnejšie ako stráviť čas len v poslaneckej lavici,“ zauvažoval na konci našej dvojdňovej návštevy Andrej Hrnčiar.
