PODHRADIE. Po minuloročnej výstave k 150. výročiu Memoranda národa slovenského s účasťou vtedajších obyvateľov Podhradia na tejto významnej udalosti organizátori teraz dali priestor Spolku bývalých urbarialistov v Podhradí, pozemkovému spoločenstvu, na prezentáciu jeho činnosti a minulosti.
Cieľom výstavy bolo predstaviť proces vzniku urbárskeho spoločenstva v Podhradí na pozadí celoslovenského, resp. uhorského vývoja, zdôrazniť obnovenie činnosti spoločenstva spred dvadsiatich rokov a poukázať na jeho súčasné aktivity. Základom prezentácie historických javov a udalostí výstavy s názvom Urbár v Podhradí boli historické dokumenty, ktoré reprezentujú vývoj urbáru v obci prostredníctvom najvzácnejších originálnych dokumentov zo Štátneho archívu v Bytči a zo Slovenského národného archívu v Bratislave. Novšie dokumenty boli použité z registratúry súčasného spolku.
Výstava vo svojich piatich tematických okruhoch predstavila dejiny urbarialistov v Podhradí od urbárskej regulácie Márie Terézie roku 1767 cez urbársky patent viedenskej vlády roku 1853 k vzniku Spolku bývalých urbarialistov po vydaní zákona Uhorského snemu roku 1871 o lesných prídeloch, ktoré sa stali spoločným vlastníctvom a základom urbariálnych spoločenstiev, k jeho činnosti hlavne v 20. storočí do zrušenia roku 1958 a opäť k obnoveniu Spolku bývalých urbarialistov v Podhradí roku 1992 s jeho súčasnou činnosťou.
Z hľadiska historického vývoja Podhradia a tvorby tereziánskeho urbáru k najcennejším dokumentom výstavy patril predurbársky súpis majetku so zoznamom obyvateľov Podhradia z roku 1770. Vtedajší menoslov osôb dokladuje mnohých dodnes žijúcich potomkov pôvodných obyvateľov v Podhradí. Ide o predkov rodín s priezviskami: Tomka, Bella, Vavák, Pták, Kňazko, Brveník, Húšťa (Húšťava), Švrlo, Pacela, Oravec, Ujček, Koťka, Vaňko, Zigo, Cupan, ale aj Kladivo, Brokuta, Chilo, Hanko, Kohút, Kolka, Čenko, Poliak a iní. V ďalších dokumentoch z 18. storočia sú spomenutí obyvatelia s menom Kováč, Slivka a iní.
Dodatok k urbárskej dohode medzi zemepánmi a obyvateľmi Podhradia z roku 1782 je vzácny nielen originálnymi podpismi vtedajších obyvateľov Podhradia, ale je opatrený aj cennou historickou pečaťou, ktorá bola spoločná pre obce Krpeľany, Nolčovo, Konské a Podhradie. O vyše sto rokov neskôr, na žiadosti vtedajšieho richtára Jána Bellu z roku 1875 o Poloho knihu podľa starého stavu, je zachovaná dobová pečiatka obce, ktorej vyobrazenie sa stalo základom pre tvorbu súčasnej pečiatky Podhradia.
Z dokumentov pre výskum histórie urbárskeho spolku v Podhradí v 20. storočí je mimoriadne cenná Kniha zápisníc urbárskych majiteľov, ktorá zachytáva najdôležitejšie činnosti spolku od roku 1904 do roku 1942. Práve ona sa stala základom na zrekonštruovanie zoznamu predsedov spolku od roku 1904, ako sú: Juraj Bella stredný, Ján Tomka, Ján Bella z ulice, Ján Koškár, Ján Bella Poliak, Matúš Bella starší, Ján Tomka na Kohútovskom, Ján Bella Poliak mladší, Juraj Bella, Ján Kňazko, Ján Bella, Mgr. Slavomír Tomka, Ivan Bella a Ing. Bohuslav Bella. Prezentované portréty predsedov sa pre návštevníkov stali hádam najatraktívnejšími exponáty. Zaujalo aj sedemnásť kusov vystavených dnes už zväčša historických náradí na obrábanie dreva spolu so stolom majstra drevára.
Celý výstavný priestor bol doplnený ukážkami konárov a odrezkami kmeňov z ihličnatých a listnatých drevín z urbárskeho lesa, ktoré prevoňali celú výstavu.
Autor: VLASTA BELLOVÁ
