u pre deti.
Ako ste pristupovali k výberu detských inscenácií na tohtoročný festival Dotyky a spojenia?
- Výber smepodriadili snahe priniesť do Martina to najlepšie z inscenácií pre deti, ktoré na Slovensku vznikli v čase od apríla 2011 do apríla 2012. Vyberali sme z viac ako tridsiatich inscenácií z činohry, z bábkových divadiel a tanečných inscenácií. Mnohé sa ale do užšieho výberu nedostali.
Pripomeňme si, koľko z nich sa do festivalového programu dostali?
- Na festivale diváci videli dve bábkové a tri činoherné divadlá. Dúfam, že sme vybrali dobre a že sa divákom páčili. Veď niekedy sa stane aj to, že dobrá inscenácia pre deti je lepšia ako predstavenie pre dospelých.
Skúste porovnať s minuloročnými Dotykmi. Bolo z čoho vyberať?
- Vždy sa snažíme predstaviť v Martine to najlepšie, čo divadlá pre deti v sezóne uviedli. Takže výrazný rozdiel tu nie je. Sú divadlá, ktorých účasť na festivale sa opakuje, ktoré robia rozprávku raz ročne, čo platí o činoherných divadlách, tie bábkové mávajú viac inscenácií pre deti. Ak ju robia raz ročne a dobre, tak ich Martine vidíme pravidelne. Na druhej strane, napríklad Divadlo Jána Palárika minulý rok rozprávku nerobilo, ale tento rok áno a je dobrá. Diametrálny rozdiel však v ponuke slovenského divadla pre deti v tomto a minulom ročníku nevidím.
Martinský súbor uviedol na festivale dve inscenácie. Jedna je pre deti. Páčil sa aj vám Muflón Ancijáš?
- Muflóna Ancijáša hodnotím veľmi vysoko. Toto predstavenie sa veľmi rýchlo dostalo do najužšieho výberu. Hneď, ako som túto inscenáciu videla, vedela som, že s najväčšou pravdepodobnosťou pôjde aj na festival, pretože len ťažko ju mohli iné divadlá tromfnúť. Ja som túto rozprávku videla dvakrát a som veľmi rada, že mala úspech aj na Kritickej platforme, kde ju kladne ocenili aj tí kritici, ktorí sa nezaoberajú priamo divadelnou tvorbou pre deti. Inscenácia je výborná práve preto, že je odvážna vo výbere textu, má zaujímavú hudbu. Herci prijali svoje roly a hrali s nadšením, celé predstavenie je veselé, komunikatívne a zábavné. Osobitne sa mi páči, ako vytvorili jednotlivé zvieratá, naozaj je to v náznakoch a metaforách.
Tešia sa detské predstavenia vysokej účasti detí?
- Áno, detské predstavenia boli vypredané. Neviem, či to je dôsledok záujmu iba Martinčanov, alebo aj dobrej propagácie festivalu. Každopádne deti na im určené predstavenia chodia veľmi rady.
Je divadelná tvorba pre deti na Slovensku dostatočne podporovaná?
- Podľa mňa áno. Väčšina činoherných divadiel sa snaží zaradiť rozprávku do repertoáru raz za sezónu alebo raz za dve sezóny. Aj Martin mal obnovenú premiéru Zvedavej rozprávky a teraz opäť po dvoch sezónach prichádza s novou rozprávkou. Divadlá cítia, že je potrebné pritiahnuť do hľadiská aj najmladšieho diváka, aby už od detstva vedel, kde v meste je divadlo a kde potom, keď bude dospelý, má chodiť.
V čom vidíte význam divadelnej tvorby pre deti?
- Divadlo je určitou formou výchovy. Sú predstavenia, ktoré sú viac edukačné a menej edukačné. Nemusia vždy diváka len vychovávať, ale môže ísť aj o umenie pre umenie. Vtedy sa neočakáva, že predstavenie nejako dieťa vzdelá, ale prinesie mu estetický zážitok, nejaký nový podnet. To, čo je na javisku, je úplne iné ako to, čo je v televízii. Ide o celkom iný druh zážitku. A aj keby inscenácia nebola z teatrologického pohľadu dokonalá, ten pocit, že sa práve tu a teraz predo mnou niečo odohráva, je pre dieťa jedinečný.
Ako vnímate martinský divadelný festival?
- Na festivale som pracovne tretíkrát, predtým som tu však bola tiež, ale len ako diváčka. Tento festival je podľa mňa veľmi potrebný. V Martine sa mi páči, vraciam sa tu minimálne dvakrát do roka, na Dotyky a spojenia a Scénickú žatvu. Obľúbila som si martinské prostredie a už tu ani neblúdim. Poznám predovšetkým námestie, ale rada zájdem aj do bočných uličiek, do antikvariátu či na Národný cintorín. Martin bol považovaný za centrum kultúry a viedieť, že jeho obyvatelia sú na to hrdí.
