MARTIN. Riaditeľka Turčianskej galérie v Martine Jarmila Kováčová bola zo svojho postu odvolaná v apríli tohto roku spolu s ďalšími 46 riaditeľmi domovov služieb, krízových centier, knižníc, galérií, divadiel a ostatných inštitúcií, ktoré pracujú v zriaďovateľskej pôsobnosti Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK).
Každé štyri roky s novými projektami
„Pred štyrmi rokmi nastavil ŽSK nový systém objektivizácie výberu kandidátov na riaditeľov týchto inštitúcií. Každé štyri roky majú predstúpiť pred výberovú komisiu a predložiť projekty ich smerovania, čím sa vytvára priestor na ďalší rozvoj inštitúcie, kvalitný personálny a ekonomický manažment a aktívnu projektovú činnosť najmä z eurofondov,“ odôvodnil tento postup hovorca ŽSK Peter Kubica. „Pre kultúru, sociálnu oblasť, zdravotníctvo a dopravu platí štvorročný cyklus obhajoby, pre školstvo päťročný,“ dodal.
V prípade Jarmily Kováčovej, ktorá bola menovaná na post riaditeľky galérie v roku 2009, ešte štvorročné obdobie neuplynulo, mala mať ešte približne rok na to, aby pokračovala v projekte, s ktorým sa o riaditeľskú pozíciu pred troma rokmi uchádzala. Plošné odvolanie riaditeľov v apríli ale postihlo aj ju.
Otvorený list upozorňuje na nejasné motívy
Cieľom otvoreného listu, ako pripomenula Silvia Rajčanová, ktorá pracovala v Turčianskej galérii dva roky ako kurátorka, bolo zdôrazniť, že motívy výberu nového riaditeľa sú pre odborníkov nejasné. „Nikde sa človek nedopátra presného zloženia komisie a jej odbornej spôsobilosti a nikde nie sú verejne dostupné projekty uchádzačov,“ uviedla.
Na výberovom konaní v júni sa o funkciu riaditeľa TG podľa našich informácií uchádzali okrem J. Kováčovej aj ďalší dvaja záujemcovia – bývalý riaditeľ Galérie Medium v Bratislave Roman Popelár, dnes kurátor na voľnej nohe, a Ľubomír Kraľovanský, riaditeľ Technicko-investičného útvaru Matice slovenskej v Martine, predtým riaditeľ informačného ústredia MS a neúspešný kandidát na predsedu tejto inštitúcie vo voľbách v novembri 2010. Práve jeho mala výberová komisia odporučiť predsedovi ŽSK a poslancom samosprávneho kraja na post riaditeľa Turčianskej galérie.
Otvorený list, ktorý podpísala viac ako polstovka výtvarníkov a teoretikov Turca, a s ktorým sa obrátili na predsedu ŽSK Juraja Blanára a ministra kultúry SR Mareka Maďariča, vyjadruje znepokojenie nad spôsobom a potencionálnymi motívmi výberu a vymenovania nového riaditeľa TG, keďže podľa nich menovanie laika do odbornej funkcie nie je pre tento typ pozície vhodné a evokuje podozrenie z čisto politickej nominácie. Obávajú sa totiž podobného scenára ako v prípade Kysuckej galérie. Tam, ako sa uvádza v otvorenom liste, po takomto menovaní bola mestská časť galérie zatvorená, čo v situácii, keď sú všetky galérie výrazne finančne poddimenzované, môže naznačovať, že podobný scenár čaká aj martinskú galériu. Práve odborník - galerista má podľa turčianskych výtvarníkova a teoretikov väčšie šance pomôcť problém existencie galérie riešiť svojím kreditom, skúsenosťou s grantovými systémami a personálnou prácou.
Budova je mestská, zbierky krajské
Budova Turčianskej galérie patrí mestu Martin, ale jej zbierky sú majetkom kraja. Ten môže akoukoľvek fúziou či iným organizačným opatrením v krajnom prípade spôsobiť aj zánik tejto kultúrnej inštitúcie, ktorej prvá zbierka v polovici minulého storočia vytvorila základ akvizičného fondu Slovenskej národnej galérie v Bratislave.
Ako pre MY Turčianske noviny povedal P. Kubica, predseda ŽSK sa oboznámil s listom a odpovie písomne Rade Turčianskej galérie, ktorá vznik tohto listu iniciovala. Odmietol tiež politické motívy nominácie, lebo nastavené pravidlá výberu riaditeľov podľa neho zaručujú prepojenie prirodzeného projektového riadenia, podloženého podporou predsedu a poslaneckého zboru a aj výberová komisia pracovala podľa smernice platnej od roku 2008 v zložení poslanec samosprávneho kraja, zástupca zamestnancov danej inštitúcie, odborník z oblasti kultúry, personalistiky a manažmentu. Podľa neho komisia k výsledku dospela v tajnom hlasovaní a nie je ho možné žiadnou revíziou meniť.
Komisia vyberala podľa rozhľadenosti
Na otázku, prečo sa výberová komisia v prípade Turčianskej galérie rozhodla podporiť výtvarnej obci neznámeho Ľ. Kraľovanského napriek tomu, že pri odvolávaní riaditeľov všetkých inštitúcií riadených krajov J. Blanár v apríli tohto roku uviedol, že na uvoľnené miesta sa budú vyberať odborníci, osobnosti, ktoré sú morálnymi i odbornými garantmi pre zastávanie takýchto postov, P. Kubica odpovedal: „V riaditeľoch inštitúcií sa musí spájať nielen odbornosť a rozhľadenosť v kultúrnej oblasti, ale aj úspešné projektové riadenie, kvalitné personálne manažovanie a ekonomické i právne znalosti.“
Výberová komisia sa podľa výtvarnej obce Turca ale neskladala so žiadnych známych odborníkov vo výtvarnej oblasti – teoretikov či praktikov. „Najúspešnejšie galérie na Slovensku sú tie, v ktorých pracujú odborníci. Nestačí, keď galériu vedie manažér, hoci je veľmi dôležitý. Kým sa zoznámi so stavom v oblasti, stratí drahocenný čas v rámci konkurencie,“ domnieva sa Silvia Rajčanová.
K menovaniu riaditeľov má dôjsť v septembri
K menovaniu nových 46 riaditeľov inštitúcií v zriaďovateľskej pôsobnosti kraja má dôjsť na septembrovom rokovaní zastupiteľstva ŽSK na návrh predsedu ŽSK.
Jarmila Kováčová, ktorá je ešte v týchto dňoch po plošnom odvolaní riaditeľov krajských inštitúcií poverená vedením Turčianskej galérie, nechcela celú situáciu komentovať.
Zaujímalo nás, čo dominovalo v projekte rozvoja TG, ktorý predložil úspešný záujemca, a na čo sa chce predovšetkým sústrediť po menovaní na riaditeľskú pozíciu a ako si chce získať výtvarnú obec Turca. Ľ. Kraľovanský stručne odpovedal, že výberové konanie nie je ukončené, preto sa k danej problematike nebude vyjadrovať.
J. Ciller: Úlohu galérií zodpovední často prehliadajú
„Galéria má v živote spoločnosti nezastupiteľnú úlohu, ktorú verejnosť i zodpovední často prehliadajú,“ povedal nám k téme Jozef Ciller, medzinárodne uznávaný scénograf, ktorý o nej hovoril aj s martinským primátorom Andrejom Hrnčiarom. „Galéria nie je len archívnym zbierkovým fondom národa, ale i informujúcim sprostredkovateľom a komentátorom súčasnosti. Galériu môže/musí viesť človek, ktorý napriek finančnej poddimenzovanosti (osobnej i inštitučnej) spája schopnosti kustóda, kurátora, manažéra... V martinských podmienkach by to mala byť osobnosť, ktorá v súhvezdí domácich kultúrnych inštitúcií pomáha šíriť svetlo humanizmu,“ dodal a vyjadril presvedčenie, že v danej situácii sa predsa len nájde najlepšie možné personálne riešenie v prospech celej kultúrnej mapy Slovenska.
