MARTIN. Prvým diaľničným úsekom v našom regióne, ktorý by mal slúžiť motoristom, bude 16,4 km cesty medzi Dubnou Skalou a Turanmi. Tá povedie od Dubnej Skaly najskôr pomedzi koryto Váhu a umelý Vážsky kanál. Pri Turč. Kľačanoch zatočí smerom na Sučany, ktoré prejde ponad ich severnú časť a za Prefou zabočí na Turč. Štiavničku. Turany obíde z juhu a pred Ratkovom sa napojí na cestu I. triedy 1/18.
„Do Martina sa bude z diaľnice schádzať privádzačom, ktorý sa už v súčasnosti začína stavať neďaleko veľkého kruhového objazdu pri Volkswagene,“ vysvetlil Róbert Dúbravec, riaditeľ Útvaru hlavného architekta mesta Martin.
Štyridsaťročné čakanie
Aj keď bude diaľnica štyrikrát prechádzať cez Váh a Vážsky kanál, tento úsek nepatrí v rámci Slovenska medzi najťažšie.
„Úsek je náročný svojím rozsahom, nie sú však na ňom veľmi komplikované stavby,“ uviedol generálny riaditeľ Váhostavu-SK Ján Kato.
Z dopravného hľadiska ale vyrieši situáciu medzi Vrútkami a Turanmi zásadným spôsobom. Podľa prepočtov Výskumného ústavu dopravného (VÚD) v Žiline by sa súčasná intenzita dopravy na ceste I/18 mala znížiť zo súčasných v priemere 24-tisíc vozidiel za deň na približne 4 600 áut.
„Minimálne Vrútky, Turany a Sučany rozdeľuje cesta I/18 na dve samostatné obce, kde sa pre hustotu premávky často nemôžete dostať z jednej strany na druhú. Takmer päťkrát nižšia intenzita dopravy tak zásadným spôsobom zlepší kvalitu života ľudí v týchto obciach, no i v neďalekom Martine,“ povedal riaditeľ VÚD v Žiline Ľubomír Palčák.
Úsek by mal byť dokončený v roku 2015, pričom prvé štúdie boli urobené už v 70. rokoch minulého storočia.
Rýchlostná cesta zrejme v nedohľadne
Ďalšou dopravnou tepnou, ktorá by mala prechádzať naším regiónom, je rýchlostná cesta R3 z Hornej Štubne do Martina. Navrhnuté sú tri varianty. Z výsledkov posudzovania vplyvov na životné prostredie EIA, ktoré boli zverejnené na enviroportáli, vyplýva, že najoptimálnejšou trasou cesty je žltá varianta. Nie je však optimálna pre všetky úseky, EIA preto navrhuje trasy skombinovať. Cesta sa napojí na už existujúci obchvat Hornej Štubne a za Martinom zas na privádzač diaľnice D1 pri Volkswagene.
„Martin obíde cesta R3 z východnej strany. Povedie pomedzi tomčianske letisko a Dražkovce,“ doplnil Róbert Dúbravec.
Zazneli už úvahy, že stavba by mohla začať v roku 2015 a skončiť o tri roky neskôr. V súčasnosti však nad týmito termínmi visí veľký otáznik a skôr sa zdá, že sa ich nepodarí naplniť.
Problematické úseky
Zatiaľ nejasný je definitívny osud úseku Turany – Hubová. Výsledky dodatočného posudzovania vplyvov pripravovanej stavby na životné prostredie by mali byť známe v priebehu dvoch mesiacov. Od následného stanoviska Európskej komisie bude závisieť, či sa 13,5-kilometrová dlhá autostráda bude stavať povrchovým variantom s tunelmi Havran a Rojkov, alebo po ešte pred niekoľkými rokmi preferovanej trase cez tunel Korbeľka. Druhá možnosť by znamenala oddialenie začiatku stavby diaľnice o niekoľko rokov.
Národná diaľničná spoločnosť v súčasnosti stále pokračuje vo vyhodnocovaní ponuky piatich uchádzačov v tendri na výstavbu takmer 13,5-kilometrovej diaľnice Lietavská Lúčka - Višňové - Dubná Skala, ktorého súčasťou je i najdlhší slovenský cestný tunel Višňové(7,5 km). Už teraz je jasné, že úsek bude najskôr hotový v roku 2018. Pre plánovanú dĺžku prác tak môže byť diaľnica financovaná z európskych peňazí až v ďalšom programovom období 2014 až 2020. Dovtedy by výstavba mohla byť financovaná zo štátneho rozpočtu a z prípadného úveru Európskej investičnej banky. Či tieto zdroje naozaj bude možné využiť, si tiež ešte musíme počkať.
