MARTIN. Rebríček obcí a miest Slovenska, vrátane vyšších územných celkov má 2 930 zápisov. Údaje v ňom sú prebraté z Ministerstva financií SR, no nemusia sa úplne presne zhodovať s obecným účtovníctvom a ani so súčasným stavom, pretože mnohé obce či mestá si od decembra minulého roku svoje dlhy znížilo, niektoré dokonca aj takmer na nulu. Iné, naopak môžu mať vyššie dlhy, ako uvádza rebríček. INEKO ich zverejnenie ale aj tak považuje za najúčinnejší prostriedok na udržanie finančného zdravia samospráv, pričom porovnávanie jednotlivých obcí umožní ľuďom vytvárať tlak na starostov a primátorov, aby udržali hospodárenie v efektívnych číslach.
Mestá sú v pozícii dobrého finančného zdravia
Najzadlženejšou obcou na Slovensku ku koncu minulého roka bola bratislavská mestská časť Devín, kde na jedného obyvateľa pripadá 7 890 eur dlhu. Na čele najväčších turčianskych dlžníkov bola na Silvestra Valča. V nej pripadalo na jedného obyvateľa až 643 eur dlhu. V Kaľamenovej to bolo 427 eur a v Jasenove zase 400 eur. O pár eur menej na obyvateľa – 398 – uvádza rebríček v Trnove.
Turčianske mestá sa držia v pozícii dobrého finančného zdravia. V Martine pripadá na jedného obyvateľa dlh 78 eur, v Turčianskych Tepliciach je to 50 eur a vo Vrútkach 173 eur. Vrútky sú pritom v rámci slovenských miest na 40. mieste v rebríčku finančne najdravších obcí. Podľa piatich indikátorov stability (rozmedzie od plus tri, čo je najlepšia pozícia do mínus tri, čo je najhoršia pozícia) získali známku – plus 1,5 (Martin – 1,4 a Turčianske Teplice – 1,3). Najlepším v slovenskom rebríčku finančne najzdravších obcí je Kysucké Nové Mesto so známkou plus 2,7.
Valča si vzala úver na zmysluplné akcie
V Turci rebríček najzadlženejších obcí vedie Valča. Podľa starostu Štefana Palu je to v poriadku. Obec svoje úvery zobrala na zmysluplné finančné akcie, ktoré sa premietli do jej majetku, dlhy postupne spláca a vládze platiť aj bežné faktúry súvisiace s plnením jej funkcií. "Vybudovali sme 36 nájomných bytov v celkovej hodnote 1.6 mil. eur pre takmer 100 prevažne mladých ľudí. K týmto nájomným bytom sme vybudovali prístupovú cestu, čistiareň odpadových vôd, plynové rozvody, a to nielen k nájomným bytom, ale aj deviatim rodinným domom, ďalej parkoviská a dažďovú kanalizáciu - to všetko v hodnote 141 tis. eur. Vybudovali sme nový bezbarierový obecný úrad spolu s rekonštrukciou a zateplením kultúrneho domu v celkovej hodnote takmer 455 tis. eur , ktorou sa výrazne zlepší prístup do úradu a dosiahne podľa energetického auditu 47 % úspory nákladov na vykurovaní. Okrem toho sme rekonštruovali základnú školu v celkovej hodnote 67,5 eur čím sme dosiahli vysokú úsporu nákladov na kúrenie, kvalitu osvetlenia a iné. Rekonštruovali sme aj schody do základnej školy a kostola. Na veľké investície nenašetríte a ak chcete niečo postaviť, treba si požičať a tiež využiť možné nenávratné dotácie,“ hovorí starosta. „Naša obec má dva úvery, jeden si zobrala zo ŠFRB na výstavbu obecných nájomných bytov a technické siete a druhý je prekleňovací, ktorý kryje výpadok z plánovaného predaja pozemkov k bytovkám, ktorý ešte bývalé obecné zastupiteľstvo neschválilo. V týchto pozemkoch máme rezervu vo výške 178 tis. eur." Úvery síce strašia, ale starosta Š. Paľo tvrdí, že bez nich by nedalo v obci nič veľké postaviť.
„My sme ich neprejedli, ale výrazne sme zvýšili majetok obce,“argumentuje a dopĺňa, že hodnota majetku za obdobie rokov 2009-2012 sa zvýšila o 2,253 mil. eur. Starosta ešte dodáva, že splátka úveru zo ŠFRB sa spláca z nájomného, ktoré obec inkasuje od nájomníkov, obecný rozpočet nie je tým vôbec zaťažený. Prekleňovací úver je obec schopná splatiť predajom pozemkov jednorázovo a nebyť nerozumných postojov piatich opozičných poslancov pôsobiacich v minulom volebnom období prekleňovací úver obec nemusela brať. V súčasnom volebnom období trvalo existuje zhoda vo všetkých zásadných rozhodnutiach starostu a zastupiteľstva.
Starostovia: Eurofondy bolo treba využiť
Jasenovo a Trnovo sa do dlhov v minulých rokoch dostali zásluhou participácie na eurofondoch.
„Ak sme chceli niečo pre ľudí urobiť, bolo treba eurofondy využiť,“ povedala nám starostka Jasenova Mária Ertelová. „Financovali sme z nich opravy troch úsekov miestnych komunikácii a opravili sme tri priepuste. Už padali, tak či tak by sme ich opravu museli nejako riešiť. Stálo nás to 72 tisíc eur, z eurofondov sme dostali zhruba 60 200 eur. Väčšia časť peňazí z eurofondov nám už prišla, cifry z rebríčka už nie sú aktuálne. Zostáva nám splatiť časť obecnej päťpercentnej spoluúčasti a DPH – okolo 2 400 eur. Predpokladáme, že v máji budúceho roku by sme to mohli mať v poriadku,“ zhodnotila, no pripustila, že na prelome rokov nemohla pre dlhy obce poriadne spávať.
„Je to veľká záťaž, reagovali sme na výzvy, preto vo viacerých obciach, v ktorých vychádza vysoké dlhové zaťaženie, sme síce niečo postavili či opravili, no odniesli si to čísla v hospodárskej bilancii.
Rebríček dnes už nie je pravdou
Podobne sa na vec pozerá aj starosta Trnova Ján Lukáč. „Dlh, ktorý uvádza rebríček v prípade našej obce už nie je pravdou. Prekleňovací úver, ktorý sme si zobrali na rekonštrukciu kultúrneho domu a obecného úradu vo výške 98 tisíc eur s tým, že dostaneme peniaze z eurofondov, sme už splatili. Hlavná časť financií z eurofondov prišla na účet obce v minulom roku, tento rok to bola aj DPH, momentálne nám zostáva zaplatiť už len asi tritisíc eur, čo je výška päťpercentnej spoluúčasti,“ opisuje a dodáva, že najneskôr do júla budúceho roku by sa mali zbaviť aj tejto dlhovej záťaže.
„Splácanie úveru sme mali nastavené tak, aby sme priebežne mohli platiť faktúry a aby netrpel život obce,“ povedal, no priznáva, že administratíva okolo získavania peňazí z eurofondov je taká vyčerpávajúca, že skôr obce odradzuje ako ich motivuje.
V mnohých obciach žijú z ruky do úst
Ani nulový dlh ešte nemusí byť pre obce výhrou. Borcov s nulovým kontom máme v Turci podľa rebríčka INEKO devätnásť a tých, ktoré vykazovali dlh jedno euro, respektíve dve eurá, na obyvateľa, je ďalších jedenásť. V týchto obciach buď žijú z ruky do úst a veľmi dobre si zvážili, že akýkoľvek dlh môže znamenať koniec financovaniu základných funkcií obce, alebo sa vedome rozhodli nedávať peniaze do servisu pre obyvateľov a do rozvoja svojej obce.
„Ja som za to, že prikrývať sa treba len takou perinou, na akú máme,“ hovorí starostka Blatnice Ivica Súkeníková. „S nulovým dlhom hospodárila už moja predchodkyňa, takto sa snažím hospodáriť aj ja. Dlhy neznášam ani doma, nieto ešte na obci,“ doložila, no pripustila, že v rozpočte na veľké investície nemajú. Ak chcú v Blatnici niečo pre ľudí urobiť, zväčša si pomôžu uchádzaním sa o rôzne dotácie. Z eurofondov peniaze nedostali, hoci chceli rekonštruovať cesty a park. „Je to ťažké, príjmy z podielových daní sa znižujú. Ak to porovnám tak z rozdielu toho, čo sme dostávali kedysi a čo nám zo štátu príde dnes by sme každý rok mohli zrekonštruovať jednu cestu,“ pripustila I. Súkeníková.
