PODHRADIE. O tom, že ručné práce nie sú atraktívne výlučne pre ženy, svedčí prípad Petra Volnu (49) z Podhradia. Peter sa už vyše dvadsať rokov venuje na muža netradičnej záľube - vyšívaniu. K ihle a farebným nitkám ho priviedol úraz nohy, po ktorom ostal nejaký čas doma na invalidnom dôchodku, a tak si voľný čas krátil vyšívaním rôznych obrazov. Nadšenie pre toto hobby pochytil od svojej sestry, ktorá odmalička vyšívala a doteraz má s bratom veľmi pekný vzťah:
„Pre dievčatá na dedine to bola typická činnosť, aj keď ja ako dieťa som k tomu vôbec neinklinoval. Začal som až v roku 1993 po úraze nohy,“ spomína na svoje začiatky Podhradčan. Najčastejšie ho teda doma vídavať pred televízorom a s ihlou v ruke.
Vyšivkárova cesta - od komixov po hrady
Jeho prvými vyšívanými prácami boli komixové obrazy s kresleným vtipom, ktoré má dodnes vystavené doma v kuchyni. Na nich sa naučil základnú techniku – plný steh.
„Potom ma to prestalo baviť, tak som prešiel na zložitejší krížikový steh a vyšíval som cez postavy bohýň a iných žien a postupne som sa dostal až k hradom. Dokončenie jedného mi trvá okolo 100 hodín,“ hovorí Peter Volna, ktorý vyšíva výhradne obrazy, lebo vzory na obrusoch považuje za príliš jednoduché a monotónne.
Okolo 40 obrazov českých i slovenských hradov, ba aj niektorých anglických pamiatok, zdobia obývačku rodiny Volnovcov. Nájdeme medzi nimi Oravský i Bojnický hrad, ďalej Budatín, Lichtenštajn, hrad v Starej Ľubovni, Krásnu Hôrku, ale aj Buckinghamský palác či londýnsku vežu. No dominantou obývačky je rozhodne obrovský obraz Poslednej večere, ktorým „zrušili“ jedno okno, keďže ho nemali kde inde umiestniť. Ten Peter vyšíval dlhých deväť rokov na základe predlohy, ktorú si sám urobil z fotografie. V Čechách mu ho uznali za najväčší vyšitý obraz, a tak vyše polroka viselo toto veľdielo v Múzeu rekordov a kuriozít v Pelhřimově a aj pol dňa v Prahe na Staromestskom námestí.
Svoje obrazy by výšivkár Peter rád niekde odprezentoval:
„Chcem nájsť nejakú inštitúciu, ktorá by to dokázala vystaviť, lebo ja ich už nemám kde zavesiť. Sú pekné a ochotne ich zapožičiam na výstavu,“ predstavuje svoje plány.
Každý špás niečo stojí, výšivkára najmä bavlnky
Táto pekná záľuba je však aj finančne náročná. Na obraz priemernej veľkosti spotrebuje okolo 37 rôznych farieb bavlnky a keď k tomu pripočíta cenu za podkladovú látku, výkresy a zarámovanie, suma sa vyšplhá aj na 40 eur. Svoje diela zatiaľ nikomu nepredal, zvykne ich podarovať priateľom k sviatku.
„Chcel by som najbližšie jednému dobrému kamarátovi vyšiť Leningrad, lebo odtiaľ pochádza, aj keď teraz žije v Martine, kde sa priženil,“ približuje Peter, ktorý momentálne pracuje na mauzóleu v Touch Mahale.
Koľko ich stihol vyšiť za dve desaťročia, si už Peter nepamätá. Na každý obraz musí mať predlohu, ktorej sa drží, aby sa nepomýlil. Ak sa mu to náhodou stane, páraniu sa nevyhne.
„Na chybu prídem väčšinou hneď a vypáram len pár riadkov. Keď večer vyšívam pod lampou, tak mi to skresľuje farby. Stalo sa mi, že som večer vyšíval a ráno sa na to pozriem a úplne iná farba. Tak vtedy som bol aj nahnevaný, lebo som musel veľa párať. Je to dvojitá robota,“ opisuje občasné patálie.
Má uznanie okolia i manželky
Jeho netradičnú záľubu oceňuje aj okolie a zatiaľ sa stretáva len s pozitívnymi reakciami. Vyšívanie obrazov je pre Petra Volnu skrátka relax:
„Ja do krčmy nechodím, lebo je tam nafajčené a radšej si takto oddýchnem. Pustím si televízor a popritom vyšívam,“ hovorí muž, ktorý počas zimných večerov vyšíva aj sedem hodín denne.
„Keď cítim, že mám unavené oči, tak to odložím. Ale za deň bežne vyšívam len tri či štyri hodiny,“ smeje sa.
Mužské roboty vraj u Volnovcov kvôli bavlnkám zanedbané nie sú.
„Manželka sa zatiaľ nesťažuje a všetky obrazy sa jej páčia. Je rada, že sa neflákam po krčmách ako iní chlapi,“ dodáva s úsmevom vášnivý výšivkár.
