ielo – to sú osudy a životné dielo iných osobností.
MARTIN. Prišiel čas zhodnotiť tento rozsiahly tvorivý záber, ktorý odkrýva neznáme údaje i výkony množstva osobností nielen z literatúry a umenia. Zvlášť tých, ktoré sa dotýkajú aj Martina. Bez nich by nebol, čím sa stal a je.
Žijeme a pracujeme zväčša v spoločenstvách, od rodín počnúc, pracujeme v inštitúdiách (podnikoch, spolkoch, úradoch), ale nijaké zariadenie - ani obec, štát či inštitúcia - nemyslí a nemá slobodnú vôľu. Tým sú obdarení len ľudia. Rozpoznávať, zaznamenávať i zverejňovať ich zástoj v malom (firemnom, obecnom) ale i veľkom zábere v kontexte Slovenska i medzinárodných zreteľov, má za úlohu biografistika. Tou sa Augustín Maťovčík zaoberal celoživotne.
V prvom období pôsobenia ústav vydal viaczväzkový Biografický slovník, sprehľadňujúci údaje o známych osobnostiach Slovenska. Jeho obsah bol sčasti poplatný dobe, keď v ňom nemohli byť tzv. zakázané mená. Dnes spracúva novú rozšírenejšiu podobu slovníka, ktorá už nemá takéto cenzúrne obmedzenia. Obsahuje nielen osobnosti žijúce na Slovensku, ale aj významných Slovákov pôsobiacich kdekoľvek na svete, ktorých život a dielo je už uzavreté. Ústav vydával aj Biografické štúdie, A. Maťovčík úlohy biografistiky zovšeobecňoval v osobitných príspevkoch pre tento titul a prednáša o nich aj na FF Univerzity Konštantína Filozofa a na Žilinskej univerzite.
Samostatne spracoval a vydal množstvo životopisných prác, viaceré z nich sa vzťahujú aj priamo na Martin alebo Turiec. Patria k nim Ján Kollár, Pavol Országh Hviezdoslav, Jozef Cíger Hronský, Ľudo Ondrejov, Anton Augustín Baník. Priamo martinskú personálnu reprezentáciu spracúva spoločné ním editorované dielo Lexikón osobností mesta Martin (2006) a päťjazyčné vydanie Martin (2008). Spoločne zostavil Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia, ktorý obsahuje údaje aj o autoroch pochádzajúcich a žijúcich v Martine i píšucich o ňom.
Druhým okruhom, ktorému sa sústavne venoval, je Biografický slovník dejateľov Oravy (2010), Orava a jej osobnosti, Vavrinec Čaplovič, Martin Hamuljak, Augustín Način Borin, ako aj monografie o viacerých obciach či celkové prehľady o kultúre a spisovateľoch Oravy. Naposledy Rodom a srdcom z Oravy a Poklady dejín a kultúry Oravy (2011).
Pripravil portréty o veľkom množstve ďalších osobností, zvlášť so vzťahom k Matici slovenskej. Výber z nich vyšiel v knihe, spracovanej spolu s P. Pareničkom, J. M. Hurban a matiční výtečníci (2008) či o Pavlovi Jozefovi Šafárikovi, Jánovi Hollom, Rudolfovi Dilongovi. Pre záujemcov o kultúrne dejiny spracoval scenáre a katalógy výstav Ján Hollý (2010) a najnovšie o Bernolákovi (2012), ktoré mohli vidieť nielen Martinčania, ale vo viacerých mestách doma i v zahraničí. Podobne sa zúčastnil na rekonštruovaní Múzea P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne a slovanského múzea A. S. Puškina v Brodzanoch. Popri kultúrnej tvorivej práci rekreačne sa venuje stolnému tenisu, bol i je reprezentantom mesta aj na zahraničných súťažiach.
Tvorivosť a pracovitosť Augustína Maťovčíka obohatila rovnako slovenskú národnú kultúru, aj pôsobenie Matice slovenskej. Pomáhal Martinu obnoviť jeho kultúrne zázemie, ktoré neprajnosť komunistického systému rozrumila, patrí k jeho významným osobnostiam.
FAKTY
Doc. PhDr. Augustín Maťovčík, DrSc. sa narodil 19. augusta 1937 v Breze na Orave. Maturoval v Námestove v roku 1955 – 1959. Vyštudoval Vysokú školu pedagogickú v Bratislave, odbor slovenčina a dejepis. Do Martina prišiel v roku 1959 s celou rodinou a zapojil sa do práce v Matici slovenskej. Najskôr ako pracovník a potom aj vedúci Literárneho archívu. V rokoch 1967 – 1968 bol pracovníkom Ústavu slovenskej literatúry SAV v Bratislave a od r. 1969 sa stal zakladateľom i riaditeľom Biografického ústavu Matice slovenskej. Počas normalizácie zostal pracovníkom ústavu, ale na zmluvu, ktorú mu predlžovali každý rok. Napriek tomu sa nevzdával, vydržal, pracoval a písal, ba aj zverejňoval pod menami priateľov, ktorí sa tak tiež vystavili ohrozeniu. Po novembri 1989 sa stal opäť riaditeľom Biografického ústavu, ktorý od roku 2000 premenovali na Národný biografický ústav Slovenskej národnej knižnice. Na jeho čele stál do tohto roku.
Autor: MIŠO A. KOVÁČ
