MARTIN. Sú spravidla nižšie a tlačia mestské a obecné úrady k triezvejším rozhodnutiam, ako čo najrozumnejšie pracovať s verejnými financiami. Dá sa na ne aj pripraviť. V Martine sa o to snažia už od roku 2008, keď sa po prvý raz začali objavovať výhľady krízy. Už pri návrhu rozpočtu radnica vedome podhodnotí prognózu vývoja príjmovej časti rozpočtu, a to aj o niekoľko percent.
Tento rok zmena rozpočtu nebude
„Radšej sa staviame do úlohy dobrého hospodára, ktorému hrozí, že dostane o niečo viac, ako si naplánuje vydať,“ komentuje tento prístup hovorca Martina Jozef Petráš a dodáva, že mestu dávajú predchádzajúce roky za pravdu. Naozaj v nich došlo k mierne zvýšenému príjmu oproti plánovaným hodnotám a obyčajne v septembri sa vyšší príjem rozpočtu prerozdelil.
Tento rok sa ale mesto aj napriek takémuto triezvemu prístupu ku prognóze ministerstva financií dostalo do situácie, že zo septembrového rokovania zastupiteľstva bol vypustený plánovaný bod zmeny rozpočtu, pretože nie je zatiaľ čo prerozdeliť.
Martin dokáže vykryť prepad daní
Do konca júla dostalo mesto z podielových daní zo štátneho rozpočtu 8,260 ,milióna eur, čo je 54,3 percenta z celkovej prognózy ich výberu pre tento rok. Je to síce asi o 8,5 percenta viac ako v rovnakom čase vlani, no napríklad v júni, ktorý je z hľadiska prísunu podielových dní v posledných rokoch kritický, dostal Martin asi o tretinu menej financií, ako napríklad v mesiacoch I. štvrťroka. Opäť sa ale potvrdilo, že hospodárny prístup k tvorbe rozpočtu bol namieste a aj preto martinská radnica dnes dokáže vykryť náklady na plnenie základných funkcií mesta bez zásadnejších obmedzení.
„Problém je ale vo financovaní mestskej verejnej dopravy. Tam je rozpočet podhodnotený, čo mesto plánovalo riešiť v priebehu roka pri zmene rozpočtu,“ dopĺňa hovorca.
A keďže zmena rozpočtu zatiaľ nie je vo výhľade, tento problém ostáva otvorený. A rovnako aj ďalšie položky rozpočtu, ktorým by sa zišla finančná injekcia. Napríklad údržba, rekonštrukcia a čistenie verejných komunikácií, verejných priestranstiev, prevádzka a údržba škôl a školských zariadení, sociálne služby, údržba majetku mesta a podobne. Či na ne bude, je otázne, pretože prognóza vývoja dane z príjmu pre samosprávu na rok 2012 nebola na webovej stránke Ministerstva financií SR na rozdiel od minulých rokov zverejnená.
„Predpokladáme, že prísun daní v II. polroku bude rovnomernejší, ale celkový objem nevieme odhadnúť,“ dopĺňa hovorca.
Nižšie dane idú na úkor bezpečnosti
Celková situáciu v prísune podielových daní donútila aj samosprávy obcí k vážnym škrtom v rozpočte. V Sučanoch napríklad od roku 2009 zrušili tri pracovné miesta súvisiace so zabezpečovaním kamerového systému a dve pracovné miesta v obecnej polícii, nepretržitá prevádzka sa tu zmenila na nepravidelnú. „To má samozrejme dopad na bezpečnosť v obci,“ komentuje starosta Jozef Petráš a dopĺňa, že rovnako redukovali aj počet ľudí na úrade.
„Odišli dvaja pracovníci, ľudia majú zmrazené platy, museli sme pristúpiť k zvýšeniu poplatkov a miestnych daní a obmedzili sme rekonštrukcie len na najnutnejšie opravy.“
V Sučanoch v roku 2009 dostali z podielových daní 826 688 eur, v porovnaní s týmto rokom klesol ich prísun o dvanásť percent. „Život v obci, plnenie jej základných funkcií ale nie je ohrozené. Našťastie, v našom katastri je priemyselná zóna, tá nás plnením svojich daňových povinností drží nad vodou,“ povedal J. Petráš.
