prírodu.
Dokument, ktorý vypracoval expertný tím doktora Rotha, má Bruselu konečne dať spoľahlivé odpovede na otázku, aké významné by boli vplyvy povrchového variantu trasy D1 Turany – Hubová na dotknuté územia sústavy Natura 2000. Vás by presvedčil?
- Po siedmich nevydarených pokusoch tento konečne spĺňa metodicky i vecne štandard primeraného hodnotenia podľa európskych smerníc. Vo viacerých bodoch sa s autormi dokumentu zhodujeme. No existujú aj vážnejšie rozpory. Asi najväčšími sú hodnotenie vplyvov stavby na Prírodnú rezerváciu Rojkovské rašelinisko, na sutinové lesy pod Kopou a na populáciu hlavátky podunajskej a vydry riečnej.
Opäť sa dostávame k Achillovej päte celého projektu, ktorou je rojkovské rašelinisko. Naozaj sa nedá nájsť v tejto otázke kompromis?
- Mnohí zahraniční špecialisti na problematiku rašelinísk sa jednoznačne zhodujú, že sotva trojhektárové Rojkovské rašelinisko je prinajmenšom európsky unikát. Vedecké a kultúrne straty v prípade jeho zničenia by prirovnali k zničeniu starovekej Alexandrijskej knižnice. Za 15 tisíc rokov sa vo vrstvičkách rašeliniska zaarchivovala celá história jeho okolia. Toto veľmi krehké „horúce miesto“ biodiverzity by stavba diaľnice postupne úplne zničila nevratnými zmenami vodného režimu, chemizmu i biologických pomerov. To netvrdíme len my v Blatnici, ale zhodli sa na tom mnohé zahraničné vedecké osobnosti. Ich i naše tvrdenia vychádzajú z dlhoročných, argumentami podložených a kriticky overených poznatkov i praktických skúseností z celej severnej pologule. Najlepším riešením je tunel Korbeľka, čo tvrdíme od začiatku.
Podľa vyjadrení ministerstva dopravy však šesťkilometrový tunel nie je alternatíva. Úradníci tvrdia, že aj on predstavuje riziko...
- Že nie je alternatíva? Veď ju ako lepšie riešenie uznalo už záverečné stanovisko MŽP SR v roku 2002! Pre prírodu vychádza Korbeľka neporovnateľne lepšie. Riziká, či už predvídateľné alebo nepredvídateľné, sú podľa existujúcich štúdií oveľa menšie. V konečnom dôsledku i obyvatelia okolitých obcí ocenia, že premávka povedie cez tunel a autá im nebudú jazdiť nad hlavami. Nakoniec, už 19. septembra budú musieť zástupcovia Slovenska v Bruseli svoje tvrdenia o bezalternatívnosti povrchového variantu preukázať faktami, nie mediálnymi balónikmi.
Čo hovoríte na reči typu „toho Topercera musí platiť nejaká lobby, keď sa takto snaží“?
- Aj jedna nemenovaná a ešte o niečo snaživejšia pani inžinierka mi nedávno „zapílila“, že stále nevie, kto ma platí, ale že na to príde! Jediné, na čo môže prísť, je, že ma platí Univerzita Komenského ako riadneho zamestnanca.
Neprajníci vám tiež vyčítajú, že zbytočne zdržujete stavbu diaľnice. Nie je na tom kúsok pravdy?
- Netuším, kde na to prišli. My od začiatku držíme čitateľnú argumentačnú líniu s jasnou alternatívou riešenia, ktoré ešte v roku 2002 nikto nespochybňoval a vychádzalo ako najlepšie. Zdržanie spôsobila najmä politická zmena variantu a tých sedem pokusov o posúdenie jeho vplyvov na územia Natura 2000 za posledných päť rokov. Žiadny z nich Európska komisia neprijala a financovanie stavby nepovolila. Za tých päť rokov sa na Korbeľke mohlo pomaly aj finišovať.
Diskutuje sa aj o cene, za ktorú sa dá úsek postaviť. Nebol by tunel podstatne drahší?
- Určite nie. Dá sa to doložiť štúdiami firiem, ktoré majú s výstavbou tunelov praktické skúsenosti, ako aj cenovými ponukami z tendra na tunel Višňové – Dubná skala. Už dlhšie je ale podozrivé ticho nad zosuvmi, ktoré sa aktivizovali pri prípravných prácach pod Kopou. Práve tie môžu byť zdrojom predražovania, pretože len náklady na zaistenie stability svahov i telesa cesty sa môžu vyšplhať do výšky desiatok miliónov eur.
Ako by ste z vášho uhla pohľadu charakterizovali stavbu diaľničnej siete na Slovensku?
- Ako manažérsky nezvládnutú a vytvárajúcu dlhodobé dlhy. Uvediem jednoduchý príklad. Teraz sa stavia úsek Dubná Skala - Turany. Navážajú sa kilometre násypov, a preto zabrali ďalšie hektáre najlepšej poľnohospodárskej pôdy na nové štrkoviská. O rok-dva sa začnú práce na tuneli Višňové - Dubná Skala, kde vyťažia asi 800-tisíc kubických metrov horniny. Tá by sa pri dobrom riadení stavby dala využiť na násypy, tie však už budú hotové. Čiže bude treba ďalšie úložisko horniny, ďalší záber pôdy a za všetko, čo som spomínal, sa samozrejme bude platiť. Len vinou zlého manažmentu tak zbytočne prídeme o veľké peniaze i kvalitnú pôdu. S takýmto nezmyselným megašafárením by bolo treba konečne prestať.
