MOŠOVCE. Vtedy v základnej škole absolvoval včelársky krúžok. Včelárstvu sa venuje približne od roku 1975 a momentálne sa zameriava na šľachtenie včiel. Ako TASR priblížil, Mošovčianka je uznaná línia a zhruba v dvoch percentách pokrýva celé Slovensko.
"Vytvoril som si svoju vlastnú líniu a musel som ju nejako pomenovať, tak som ju nepomenoval po vlastnom mene ale po našej obci," vysvetlil TASR Karabel a dodal, že na Slovensku sa chová asi päť druhov línií včiel. Mošovčianska bola prezentovaná aj na aprílovom kongrese v Slovinsku.
"Je to včela, ktorá je prispôsobená na naše podmienky, skúmajú sa tam vlastnosti sprievodné a úžitkové," pokračoval. Medzi sprievodné vlastnosti patrí, aby bola včela mierna, pokojná, neotravovala. Medzi úžitkové napríklad, množstvo doneseného medu a peľu. "Je rozdiel, či včela donesie v priemere ročne 20 kilogramov
alebo 100 kilogramov medu," konštatoval Karabel. Priblížil, že včely sa teda šľachtia, aby mali potrebné vlastnosti, napríklad aj neštípali.
"Niekedy sa s humorom hovorí, že mňa neuštipnú, lebo ma poznajú. Ale to nie je pravda, lebo každý deň sa liahne tisíc nových včiel a tie nemôžu poznať vlastného gazdu," odôvodnil. Včely by tiež nemali byť rozbiehavé. "Musia krásne sedieť na rámiku, aby nelietali alebo neliezli po stenách kočovného voza. Nesmú sa rojiť, pokiaľ sa
včela rojí, neprinesie vám nič," pokračoval Karabel. Včelám sa venuje dennodenne hlavne od marca do augusta. V zime ho zasa čaká práca v dielni. Sám si totiž vyrába veci, ktoré potrebuje k včelárstvu, teda jednotlivé zložky úľa z dreva. Karabel má 59 rokov a svojmu koníčku sa chce venovať, pokým bude vládať, momentálne si život totiž bez neho nevie predstaviť. "Je to kus prírody, kus života, ktorý mi prirástol k srdcu, jednoducho by som bez toho ani možno nevedel žiť."
Včelárstvo je podľa slov Karabela ďalším členom jeho rodiny, zainteresovaná je do neho celá.
