MARTIN. Program sa začne 12. októbra na poludnie na Divadelnom námestí, kde indický učiteľ jogy Paramhansa svámí Mahešvaránadu spolu s martinským primátorom Andrejom Hrnčiarom zasadia symbolický Strom mieru. Do centrálneho parku pribudne pavlónia plstnaná. Potom sa účastníci slávnosti presunú pred sídlo Slovenskej národnej knižnice, kde hostia zasadia symbolický Strom poznania lipu malolistú a kde predstavitelia slovenského vedeckého, kultúrneho a politického života prevezmú knižný dar – jedno z posledných vydaní véd.
Védy sú považované za najstaršie písomné pamiatky ľudstva. Odhaduje sa, že vznikli pred tri až šesťtisíc rokmi v starovekých indických kultúrnych centrách na brehoch dnes už zaniknutej rieky Sarasvati. Pred spísaním sa šírili ústnym podaním. Obsahujú praktické rady pre každodenný život jednotlivcov i spoločnosti, návody, ako budovať harmonické vzťahy, žiť v súlade s univerzálnymi i prírodnými zákonmi a základnými etickými normami.
Rukopisné ani publikované texty véd (v pôvodine) na Slovensku, na rozdiel napríklad od Českej republiky, doposiaľ neboli. Dar Slovenskej národnej knižnici je teda jedinečnou udalosťou, ktorá podstatnou mierou prispeje k obsahovej a informačnej ucelenosti dokumentárnych zbierok knižnice a v budúcnosti poslúži vedeckým výskumom pri poznávaní našej vlastnej minulosti a kultúry.
Stromy mieru sa symbolicky sadia ako odkaz medzinárodného summitu v brazílskom Rio de Janeiro, ktorý hľadal riešenia súvisiace s globálnymi zmenami životného prostredia. Jednou z odpovedí bolo sadiť viac stromov. Začiatkom októbra v Bratislave na Kuchajde zasadili prvé tri symbolické stromy, čím sa oficiálne odštartovalo plnenie slovenského záväzku z konferencie. Štafetu preberá Turiec. V Martine zajtra zasadia dva stromy, tretí pribudne v sobotu 13. októbra v kúpeľnom parku v Turčianskych Tepliciach.
Mesto Martin týmto podujatím voľne nadväzuje na Medzinárodný deň nenásilia, ktorý si ľudia vo svete pripomínajú 2. októbra. Mesto si ho pripomenulo už 1. októbra zapálením sviečok na Námestí S. H. Vajanského, zasadenie Stromu mieru má byť jeho pokračovaním.
Autor: V. Legerská
