MARTIN. Toto konštatovala aj správa komisie, ktorá sa v uplynulom roku zaoberala detailne situáciou v ZŠ s MŠ na uliciach Priehradná a Dolinského, ale v širšom zábere aj potrebou racionalizácie siete škôl a školských zariadení na celom území mesta. Pretrvávajúci pokles žiakov má totiž priamy vplyv nielen na nevyťaženosť školských objektov, ale aj na nedostatok peňazí na osobné a prevádzkové náklady škôl. V ostatných rokoch sa na dofinancovanie základných škôl z rozpočtu mesta skladali všetci Martinčania.
Aká je teda budúcnosť škôl?
Populačná krivka pre všetky obvody martinských škôl je približne rovnaká, no najviac detí, ktoré môžu naplniť školy v budúcich rokoch, je v obvode ZŠ s MŠ na Hurbanovej ulici, najmenej v obvode ZŠ s MŠ Priehradná. Táto štatistika ale pre tieto školy neznamená nič smerodajné, pretože o skutočnom nástupe detí do jednotlivých škôl rozhodujú rodičia a tí môžu zapísať svoje dieťa do školy v ktoromkoľvek obvode.
Pre podporu rozvoja jednotlivých škôl v meste sú podstatné iné údaje, medzi nimi aj naplnenosť škôl. Radnica už na začiatku tretieho milénia rátala s tým, že v jednotlivých mestských častiach bude len po jednej mestskej škole. Preto sa pokúsila školy zreorganizovať, no nedotiahla sa ich racionalizácia. Po dve školy sú v mestských častiach Ľadoveň, Jahodníky a Tomčany a v Priekope. Školy v prvej z mestských častí (na Kronerovej ulici a Jahodníckej ulici) zlúčiť nemožno, pretože jahodnícka škola je spádovou pre žiakov z obcí Bystrička, Diaková, Dolný Kalník, Dražkovce, Horný Kalník a Turčianske Jaseno. Žiakov zo základných škôl v Priekope na uliciach Priehradná a Dolinského je možné umiestniť do jednej budovy.
Naplnenosť škôl je alarmujúca
Neustály pokles žiakov spôsobený demografickým vývinom i vznikom škôl cirkevných a súkromných zriaďovateľov, ale i odchodom žiakov na osemročné a bilingválne gymnáziá, má za následok, že jednotlivé školy nie sú naplnené. Základná škola na Kronerovej ulici má 67-percentnú naplnenosť, na Jahodníckej ulici je to 86 percent, na Ulici P. Mudroňa 92 percent, ZŠ A. Dubčeka na Severe je naplnená na 56 percent, ZŠ na Hurbanovej ulici v Košútoch na 98 percent, ZŠ na Gorkého ulici napĺňajú žiaci na 63 percent. ZŠ na Ulici A. Stodolu v Záturčí je naplnená na 58 percent, Priehradná má 68-percentnú naplnenosť a ZŠ na Dolinského ulici 51-percentnú naplnenosť. Spolu je v Martine na mestských školách voľná kapacita 1 616 žiakov. Ak si uvedomíme, že do martinských škôl chodí (až na výnimku škôl v Priekope) po približne poltisícky žiakov, má Martin štatisticky tri školy navyše.
Samozrejme, tento údaj možno vnímať naozaj len štatisticky, lebo voľné kapacity tried školy využívajú na počítačové triedy, jazykové laboratóriá, knižnice alebo aj ako triedy materských škôl. V tomto školskom roku sa otvorilo o osem tried menej ako v minulom, ale do mestských škôl chodí len o päť žiakov menej ako pred prázdninami. Riaditelia prijali množstvo opatrení, aby dosiahli akú takú vyváženosť medzi balíkom peňazí, ktoré dostanú zo štátneho a mestského rozpočtu a výdavkami na celú prevádzku školy a výchovno-vyučovacieho procesu.
To, čo sa urobilo, už nebude stačiť
„Asi to nebude stačiť. V roku 2013 má na Slovensku dôjsť k zrušeniu 26 základných škôl a podľa novely školského zákona ak niektorá zo škôl bude žiadať prostriedky z prenesených kompetencií, treba rátať s podmienkami vo forme racionalizačných opatrení,“ zdôraznil pred poslancami druhý viceprimátor Martina Alexander Lilge.
Aj preto sa správa komisie, ktorú koncom septembra dostali poslanci martinského mestského zastupiteľstva na rokovací stôl, sa snažila vytvoriť tlak na potrebu ďalšej racionalizácie siete škôl v meste. Už asi rok sa hovorí o tom, že najbližším krokom k nej by malo byť usporiadanie pomerov v priekopských školách. Ktorá z nich (a či vôbec) bude tá, ktorá prevezme na seba dominantnú časť povinností za výchovu a vzdelávanie školopovinných detí v tejto mestskej časti, je dnes predčasné hovoriť.
Pravda je ale taká, že v obvode ZŠ s MŠ na Dolinského ulici je podľa demografického vývoja okolo 50-60 detí, ktoré by mohli každý školský rok teoreticky do tejto školy nastúpiť, v obvode ZŠ a MŠ na Priehradnej ulici radnica udáva priemerne okolo tridsať každoročných prvákov. Posunúť naplnenosť tried ale môžu zápisy z iných obvodov.
„Pokles žiakov v priekopských školách je daný nielen dočasnou populačnou krivkou, ale aj havarijnou situáciou v školách a dlhodobým podsúvaním verejnosti, že jedna z dvoch škôl v Priekope bude zrušená,“ vyslovuje svoj názor poslanec za túto mestskú časť Peter Vons a zdôrazňuje, že sa nečuduje rodičom, ak si vyberajú iné školy pre svoje deti. „Rodič si vyberá školu aj podľa vybavenia a určite ho odradí škola, ktorá je v havarijnom stave. A to ešte nehovoríme o motivácii učiteľov, ktorí tiež vnímajú neistotu okolo týchto škôl,“ povedal a vyslovil názor, že riešenie nie je v likvidácii, ale v ozdravnom riešení. „Napríklad na Severe sú vedľa seba dve škôlky – Družstevná a Zvolenská. Mestská škôlka na Družstevnej ulici dostala impulz v grante od Nadácie Volkswagen, otvorila bilingválnu triedu a deti sa začali hrnúť. Niečo podobné by sa malo udiať aj v Priekope,“ doplnil P. Vons.
Správa komisie predložila aj fakty o hospodárení spomínaných škôl (v priloženej tabuľke). Kladný hospodársky výsledok na Dolinského ulici dosiahli len vďaka účelovým finančným prostriedkom prideleným vo výške 55 tisíc eur z rozpočtu mesta. Problémy má len pri financovaní výdavkov na základné vzdelanie. Materská škola, školský klub detí a školské stravovanie, ktoré sú financované cez normatívy určené mestom, nemali výrazné finančné problémy. Škola na Priehradnej dosiahla kladný výsledok bez dotácie.
Aká je prognóza na tento rok?
Rozdiel medzi očakávanými zdrojmi a skutočnými výdavkami bude v tomto roku na Dolinského ulici predstavovať schodok 126 405 eur a na Priehradnej ulici sa tiež očakáva mínus, a to vo výške 16 347 eur. Prvé kolo dohadovacieho konania tieto čísla zníži, ale mínusové zostatky pravdepodobne nevymaže. Napätá opäť – tak ako vlani – zostane situácia v škole na Dolinského ulici. Úsporám tu môže pomôcť avizovaná výmena okien, čím sa znížia výdavky na energie. Odkiaľ na vykrytie schodku zoberie radnica, zatiaľ nikto nevie.
„Vynakladanie financií na vzdelanie je jednou z najlepších investícií, ktorú mesto môže poskytnúť svojim občanom,“ odpovedá P. Vons na otázku, ako vníma fakt, že pri zachovaní dnešného status quo sa budú na prevádzku škôl skladať všetci Martinčania. „Na tento stav sa nemôžeme pozerať z pohľadu, či sa „všetci na to budeme skladať“. Takto by sme mohli spochybniť akúkoľvek inú investíciu. Ak sa „všetci Martinčania skladali“ na záchranu hokeja, kde išla dotácia z mesta vo výške 150 tisíc eur, potom je prirodzené, že mesto musí nájsť peniaze aj na podporu vlastných školských zariadení,“ vyslovuje názor poslanec.
Štyri verzie, ale bez východiska
Komisia sa doteraz dopracovala k štyrom verziám riešenia situácie v Priekope. Jednou z nich je zachovanie súčasného stavu, no s rešpektovaním ročného schodku v oboch školách zhruba v súhrnnej výške takmer 143 tisíc eur. Druhou je zlúčiť všetky zložky škôl na jednu adresu (na Dolinského ulicu), čím by mohol vzniknúť prebytok v hospodárení asi vo výške 8 220 eur ročne, no mestská štvrť by nemala žiadnu kapacitnú rezervu. Pri tomto modeli by sa školské objekty na Priehradnej a Lipovej ulici mohli ponúknuť inému užívateľovi. Treťou verziou je spojenie základných škôl, školských klubov a stravovania z oboch škôl do jednej (na Dolinského ulicu) so zachovaním existujúceho status quo materských škôl. Táto verzia tiež ráta s prebytkom v hospodárení vo výške 8 220 eur ročne. Ostávajúce objekty by mohol využívať iný subjekt. Štvrtou verziou, ktorú navrhla komisia bolo zlúčenie len II. stupňa základných škôl do objektu na Dolinského ulici a ostatné činnosti majú podľa tejto verzie ostať bez zmien.
Školy sa rušiť určite nebudú
„Žiadnu zo škôl nebudeme rušiť, úlohou komisie bolo okrem iného aj hľadať pre uprázdnené priestory novú náplň súvisiacu s témou školy,“ povedal A. Lilge na septembrovom rokovaní poslancov. „Rysuje sa možnosť práve vo voľných priestoroch niektorej z priekopských škôl umiestniť žiakov s poruchami učenia. Ich počet neustále narastá, musíme aj pre tieto deti nájsť primerané prostredie na vzdelávanie,“dodal.
V marci tohto roku členovia komisie, ktorá sa na podnet mestského zastupiteľstva zaoberala budúcnosťou priekopských škôl, na podnet A. Lilgeho hlasovala o tretej verzii, ktorá bola označená za najprijateľnejšiu. Z jedenástich prítomných členov 5 hlasovalo za, 5 sa zdržali a jeden člen komisie bol proti. Následne v apríli poslanci mestského zastupiteľstva uložili prednostke úradu, aby činnosť komisie zrušila. Stalo sa tak bez možnosti prezentovať jej výsledky a riešenia. Podobný postoj zaujal poslanecký zbor aj v septembri, keď na návrh poslanca Petra Kašubu hlasoval o predloženej správe bez rozpravy a vzal ju len na vedomie. Komisia skončila svoju prácu, problém racionalizácie škôl v Priekope ale zostal.
Autor: V.Legerská
