MARTIN. Jednou z nich je projekt Obrazy starého sveta. Pomohol zmapovať činnosť profesionálnych ale aj amatérskych tvorcov fotografie a ich ateliérov v Martine. Vďaka bohatému fondovému zázemiu Slovenského národného múzea v Martine a Archívu literatúry a umenia SNK kurátorky Eva Králiková a Jarmila Kováčová využili možnosť priblížiť mená a tvorbu autorov dnes už jedinečných ateliérových fotografií pochádzajúcich z tohto zdroja, ale aj z cenných rodinných albumov, ktoré sa opatrujú v turčianskych rodinách. Mapovali tvorbu fotografov v poslednej tretine devätnásteho a prvej polovici dvadsiateho storočia.
Aj s odstupom času prekvapuje dokonalosť
Viacerí z nich ani priamo v Martine nežili (Michal Faden), niektorí sa tu usadili len nakrátko (František Hodoš), a o niektorých napriek množstvu zachovaných fotografií sa zatiaľ nepodarili zistiť ani ich krstné mená (Ruml). Mená iných sa napriek absolútnej profesionalite s fotografickou tvorbou málo spájali (Peter Mendel, Ján Galanda), pričom aj dnes odstupom skoro polstoročia prekvapuje dokonalosť a umelecká vyváženosť ich fotografií. Autorky výstavy načreli aj do ateliéru či tvorby Jozefa Staneka, Pavla Socháňa, Jána Vyvozila, Daníčka-Hromádku, Júliusa Hegedüša či Antona Horníka.
Na fotografiách sa spoznávajú
Autorkám výstavy sa podarilo aspoň sčasti rehabilitovať fotografiu ako druh umenia, pretože aj napriek svojej takmer 150-ročnej histórii zostáva málo poznaná. Hoci je nenahraditeľným dokumentom svojej doby a má svoju výpovednú hodnotu nielen pre intímny svet rodiny, ale aj pre poznanie spoločnosti. Pre Martinčanov a Turčanov má výstava osobitný náboj – poznávajú sa na nej. Po lete otvorená galéria tak vydáva zaujímavé svedectvo o čase a pamäti, ktorá, ako povedala jedna z kurátoriek výstavy Jarmila Kováčová, „...nie je len nostalgickou spomienkou, ale prekvapujú aj kvalitou. Sú hodnotné z výtvarnej i reportážnej stránky, preto sú aj dôležitým svedectvom doby, v ktorých fotografie vznikali.“
Dlh, ktorý majú dejiny výtvarného umenia voči fotografii ako jednom z jeho druhov, sa autorky rozhodli v budúcnosti plácať ďalšími časťami tejto výstavy. Aj preto má tá aktuálna prívlastok – prvá.
Mitrovský patril do Martina
Druhá z výstav je holdom maliarskej tvorby Milana Thomku Mitrovského a prináša retrospektívny pohľad na jeho dielo. Do Martina sa vrátil a v tomto meste sa natrvalo usadil v roku 1914. To už mal za sebou študijný pobyt v Taliansku a jednu etapu svojho života zosobnenú vlastným ateliérom vo Viedni, kde sa venoval najmä portrétovaniu a kopírovaniu starých majstrov.
Mitrovský bol jedným z predstaviteľov generácie umelcov, ktorých začiatky štúdia a tvorby spadajú na samý koniec 19. storočia. Patria sem napríklad Jaroslav Augusta, Karol Miloslav Lehotský, Jozef Hanula, Tomáš Andraškovič, Peter Július Kern, Ivan Žabota.
Uctieval klasické maliarske vzory
„Mitrovského umenie je charakteristické portrétnou a figurálnou tvorbou, ale aj vytváraním voľných kópií existujúcich diel a námetmi, pri ktorých hľadal inšpiráciu v literatúre, filozofii, histórii, mytológii, náboženstve. Uctieval klasické maliarske vzory, čo sa vo veľkej miere odzrkadlilo v jeho tvorbe. Stále sa ale pridržiaval realistického spôsobu maľby, od ktorého sa nikdy radikálnejšie neodklonil,“ povedala na vernisáži výstavy jej kurátorka Martina Vyskupová a doplnila, že maliara ovplyvňovali aj rôzne aktuálne umelecké trendy, ktoré ho inšpirovali, venoval sa aj tvorbe kópií starých majstrov. Niektoré z nich sú súčasťou martinskej výstavy.
Mitrovský po prvý raz vystavoval v roku 1902, jeho posledná výstava bola v Martine v roku 1990. S dvadsaťdvaročným odstupom sa vracia do galérie na výstave, ktorá predstavuje výber autorových diel z kolekcie zastúpenej v zbierke Turčianskej galérie v Martine ako aj reprezentačných diel z viacerých zbierok galérií a múzeí na Slovensku. Má k nej byť vydaný katalóg so súpisom všetkých známych diel autora. Na súpise sa ešte stále pracuje.
Obidve výstavy potrvajú do 2. decembra.
Autor: V.Legerská
