TURČIANSKY PETER. VRÚTKY. Dať si v krčme podvečer orosené pivko, posedieť si v bare pri vínku či len tak nezáväzne podebatovať so známymi pri vychladenom nealku. Aj takto pre niekoho vyzerá ideálne strávený čas. Nie každému sa to však podarí. Najmä, ak v obci, kde žijete nie je žiadne pohostinstvo. Nezmysel? Kdeže! Obyvatelia Turčianskeho Petra by o tom vedeli rozprávať. Neváhali sme a do tejto obce sme sa vybrali na prieskum.
V Petre asi chlapi pijú doma
Samotní Peterčania nám chýr o obci bez krčmy ihneď potvrdili.
„Tu žiadna krčma nie je. Najbližšie v Košťanoch alebo Trebostove. U nás môžete ísť akurát do kostola,“ veselo nás informuje jeden z miestnych, ktorý čakal na autobusovej zastávke. Ďalšia Peterčanka Ingrid Gajdošová ho dopĺňa: „Krčma bola kedysi pri kostole, ale už ju zrušili, lebo nemali tržbu“. Ako uvádzajú obyvatelia Turčianskeho Petra, pohostinstvá im v obci vôbec nechýbajú. Na alkoholické nápoje si zvykli pešo chodiť do susedných Koštian nad Turcom a zároveň si tak urobia zdravotnú prechádzku. Tým, ktorým sa po vlastných do susednej dediny nechce, majú na „zahnanie sliny“ šalamúnske riešenie.
„Peterčania pijú doma, aby ich nikto nevidel,“ smeje sa pri našej otázke Ingrid, keď sa spýtame, kam zájdu miestni chlapi, ak dostanú chuť na pálenku. Seniorovi Jánovi myšlienky smerom k pohostinstvu taktiež vôbec neutekajú.
„Mne krčma nechýba. Ak si chce chlap vypiť, kúpi si v obchode,“ približuje mužské finty.
Vrútocké krčmy zívajú prázdnotou
Núdzou o podniky s predajom destilátov rozhodne netrpia obyvatelia Priekopy a Vrútok. Na spomínanom území sa podľa jedného z majiteľov nachádza okolo 60 pohostinstiev. V tejto lokalite preto smädný určite nikto neostane. Horšie je to však s návštevnosťou a schopnosťou krčmárov prežiť z mesiaca na mesiaca. Výčapy aj v čase našej návštevy zívali prázdnotou.
„Je tu naozaj veľa krčiem, doslova na každom kroku. Tiež sa tomu čudujem, ale takých 60 ich bude,“ šokuje nás Ivana Kulháňová, majiteľka krčmy s pútavým názvom Divadlo.
„V týchto priestoroch vraj kedysi hrávali ochotnícke divadlo. Môže to zároveň poslúžiť ako dobrá chlapská výhovorka pre manželku. Doma povie, že ide do divadla a pritom sedí u nás pri pive,“ zažartuje si krčmárka Ivana a dodáva, že ako-tak sa im darí prežiť, keďže ich väčšinou navštevujú skalní štamgasti.
Podobne je to aj v prípade vrútockého pohostinstva Kolkáreň. Tu sme našli len dvoch zákazníkov. O tom, že v tejto časti mesta majú na výber až z niekoľkých desiatok podnikov nevedeli.
„Neviem či je tu až toľko krčiem, nepočítal som ich. Ja prídem len sem, dám si pivko a idem domov,“ hovorí jeden z pravidelných návštevníkov. Bizarnosti s veľkým počtom putík neovláda ani čašníčka Kolkárne Jana Pastorková.
„Neviem presne, koľko ich je, ale všade, kde sa pozriete je nejaká krčma. V dnešnej dobe sa aj dosť čudujem, že ich je toľko schopných fungovať. Ja sa ani nepamätám, kedy sme mali naposledy plno,“ zamyslí sa. Aj ich prevádzku navštevujú stáli štamgasti alebo dôchodcovia. „Dajú si pivko a poldeci, odídu domov na siestu, a potom sa poobede vrátia,“ veselo opisuje zvyklosti zákazníkov Jana.
Odlišnosť v počte pohostinstiev vo Vrútkach a Priekope oproti Turčianskemu Petru je pre mnohých teda naozaj šokujúca.
