TURČ. TEPLICE, MARTIN Z rodinných rozpočtov ide po zaplatení poplatkov za bývanie najviac peňazí do nákupu potravín. Často aj polovica príjmov.
„Z mesiaca na mesiac je to horšie. Úprimne, máme čo robiť, aby sme vyšli. Ceny idú hore, no platy dlhodobo zostávajú na rovnakej úrovni. Mesačne minieme na potraviny približne 300 eur. A to kupujeme len najzákladnejšie veci – mäso, jogurty, zeleninu, chlieb, pečivo, občas ovocie. Veľmi si rozmyslím, čo dáme do košíka. Sledujeme akcie, nakupujeme podľa nich. Nič iné nám nezostáva,“ povzdychla si Ľudmila Vrabová z Turčianskych Teplíc. „A údajne má byť ešte horšie. Je to nenormálne. Naozaj neviem, ako budú bežní ľudia, ku ktorým sa aj my počítame, žiť. Mám veľké obavy i strach z toho, čo nás čaká,“ dodala Tepličanka.
S jednou taškou vychádzala z obchodu aj Lucia Barančeková. „Nechala som tam tridsať eur a ledva sme naplnili jednu igelitku. Potraviny sú príšerné drahé, je to najvyššia položka v rodinnom rozpočte. Na potravinách, nech robím, čo robím, ušetriť neviem. Mám dve malé deti, nedá sa to. Doslova a do písmena idem po akciových cenách. Kde je lacnejšie, tam nakupujem. A určite nielen ja,“ povedala mladá mamička.
Nad cenami potravín krútil hlavou aj Martinčan Roman. „Nie je týždeň, aby nebolo niečo drahšie. Ešte nedávno som za desať eur aspoň niečo kúpil. Teraz dám do košíka chlieb rožky, mlieko, vajcia, nejakú salámu či zeleninu a som rád, že my z dvadsiatky aspoň niečo vydajú. Pamätám si, že sme sa smiali dôchodcom, ako sledujú akcie. Dnes do letákov kukáme aj my. A to mám prácu. Neviem, si predstaviť, z čoho žijú ľudia, čo ju márne hľadajú,“ povedal chlapík v stredných rokoch.
