y spojenej s autogramiádou 14. novembra v martinskom Národnom dome. To je aj príležitosť pre rozhovor s Hiraxom.
Poznáme vás ako autora beletrie, cestopisov, poézie. Prečo zrazu motivačná kniha?
- Dôvodom boli moje nespočetné čítačky po celom Slovensku, kde nakoniec išlo "písanie literatúry" bokom a stretnutie pokračovalo debatami o vzťahoch, smútkoch človeka, jeho novodobej prázdnote, negatívnom emočnom tlaku spôsobenom ohováraním, závisťou, zlobou, neprijatím sa, strachmi z hocičoho.
Vo vašej tvojej tvorbe nič nie je len tak, všetko príde samo, možno predurčene. Je aj Šlabikár "nažitou knihou "?
- Určite áno. Zaoberám sa vnútorným prežívaním človeka už dvadsať rokov. Základné vesmírne pravidlá, akými sú prijatie seba, odpustenie sebe, zrkadlenie sa cez partnerov, poďakovanie za všetky životné "bolesti" vnímam už roky otvorenými očami. V Šlabikári šťastia je teda množstvo príbehov z môjho života, ako aj zo života iných ľudí, ktorí ma neustále prosia o radu. Je to motivačná kniha určená pre ľudí, ktorí sa nikdy o tieto veci nezaujímali, je napísaná jednoducho a špeciálne pre Slovákov a ich náturu, ktorej základnými črtami sú aj závisť, ohováranie, obavy, negativizmus...
Ak je to tak, čo v nej pokladáte za najdôležitejšie posolstvo?
- Návrat k sebe, znovuobjavenie vnútorného dieťaťa i blázna v sebe, odpustenie si, prijatie sa na všetkých úrovniach. Je dôležité pochopiť, že ak človek neodpustí sám sebe, nedokáže odpustiť nikomu na svete. Keď neprijme samého seba, neprijme nikoho cudzieho. Ak nezačne milovať samého seba, nikdy nedokáže plnohodnotne milovať nič živé. Všetko sa môže začať jedine v nás. Posolstvo je teda jednoduché - zmeniť seba, nenútenou cestou to ukázať okoliu, vychovať deti v láske a pochopení, lebo len oni môžu zmeniť zajtrajšok.
Vy nie ste typ spisovateľa, ktorý by tvoril na študijnom pobyte, píšete vtedy, keď máte myšlienku, čas a notebook. A to kdekoľvek na svete. Bolo to tak aj pri písaní Šlabikára?
- No, vďaka tomu, že sme sa s manželkou rozrástli o dcéru Sáru Ráchel, je toho času skutočne málo. Takže, na písanie Šlabikára som musel utiecť do Tatier a Oravského hája. Hlavne na Orave som písal ako drak. Deň a noc splynula, bolo len písanie a spánok.
Ak sme pri rodine. Založili ste si ju len nedávno. Zmenilo vás to? Zmenili sa vaše priority?
- Určite áno. Ak rodič nedá dieťaťu pozornosť a lásku, bude z neho v dospelosti zakomplexovaný, zakríknutý a strachmi naplnený človek. Toto je to posledné, čoho sa chcem dopustiť, preto sa snažím rodine venovať všetok čas, ktorý mi ostáva.
Na krste Šlabikára predstavíte aj ďalšie tituly. Môžete ich čitateľom nášho týždenníka predstaviť tak trochu v predtermíne?
- Koncom októbra mi vyšla básnická zbierka s názvom Bytie a stony a v polovičke novembra vyjde v poradí šiesty román 666 anjelov.
Ak správne rátam, ide už v poradí o vašu štvrtú zbierku básní. O čom tentoraz vaše básne sú?
- Zbierku Bytie a stony som rozdelil na dve časti: z jednej strany môže čitateľ v časti Bytie čítať moje vyznania lásky k žene, prírode či svetu napísané v štýle, na aký je od mňa zvyknutý. No keď si knihu otočí naruby, objaví nový Baričákov svet (ne)veršov písaný v tretej osobe. Celky umiestnené v časti Stony sú temnejšie a navodzujú úplné iné pocity než Bytie...
666 anjelov. Prečo práve toľko?
- Číslo 666 je niektorými ľuďmi nazývané aj diablovým. V románe som teda do kontrastu symboly "dobra" a "zla". Keď proti sebe postavíte protichodné hodnoty, vždy vznikne napätie... Text Šlabikára šťastia ma oslobodil, do románu som už nemusel písať duševné rady pre moderných ľudí. Zameral som sa teda viac na príbeh.
Na stretnutia s vami sa čitatelia tešia. Čo máte tentoraz pre nich pripravené okrem magického čísla, že tvoja čítačka s autogramiádou sa uskutoční 14. novembra o 17.17 h?
- Okrem toho, že každý z nich dostane jednu moju knihu zadarmo, môžu sa ľudia tešiť aj na množstvo hostí, ktorí budú hrať, spievať či recitovať básne.
Snáď spomeniem aspoň Janka Martona, poeta zo Svitu, Ďuriho a Miša z Bačovej fujary, ktorých bude v hraní sprevádzať Ľubo Šamo na husliach alebo Janku Sofiu Thomkovú, ktorá nielen zaspieva, ale kde-tu aj vstúpi do mojich slov a doplní nejednu načatú tému. Bude to príjemný večer, ktorý rozpustí veľa problémov. Ak chce teda niekto prísť, nech neváha a donesie celú svoju ľudskú ťažobu. Pokúsim sa, aby jeden jediný večer účastníkom čítačky zmenil život.
VIERA LEGERSKÁ
