Kováčovou a Evou Králikovou.
Čo motivovalo vznik tejto výstavy?
- Na jej začiatku bol dar Turčianskej galérii - fotografická pozostalosť sochára Fraňa Štefunku, ale súbežne s tým aj návšteva výstavy Nové Slovensko v Bratislave v roku 2011. Na nej sa okrem klasických výtvarných artefaktov nachádzali aj dobové fotografie, mnohé nielen ako dokument. A medzi nimi boli aj pozoruhodné fotografie martinskej medzivojnovej osobnosti -Jána Galandu. Vznikla tak autorská predstava, ktorá nám v prvej etape projektu umožnila bližšie sa zoznámiť s menami etablovaných či do istej miery profesionálnych majstrov fotografie konca 19. a prvej polovice 20. storočia. Boli nimi napríklad Ján Halaša či spomínaný Ján Galanda.
Boli tieto osobnosti vnímané ako autori fotografií?
- Ich fotografická tvorba v kontexte s inými fotografmi v časovo vymedzenom období do polovice 20. storočia, teda spadajúca do zrodu moderných dejín mesta a regiónu, bola doposiaľ neznáma a v Martine je vôbec prvýkrát prezentovaná. Ale aj mená ako Pavol Socháň, ktorý žil a tvoril v Turč. Sv. Martine, a ktorého fotografická tvorba ďaleko presiahla hranice regiónu, či tvorba Karola Plicku, pražského rodáka, nezabudnuteľného dokumentaristu ľudovej kultúry na Slovensku, neboli vnímané v kontexte tvorby umenia. Rozsiahle umelecké zázemie Turč. Sv. Martina do 1. polovice 20. storočia ale vytvorilo predpoklad, že fotografia ako dokument sa stala jeho súčasťou, ale dosiaľ pomerne málo preskúmanou. Okrem mien tých najznámejších, ktorí sa spomínajú aj v oficiálnych publikáciách o dejinách slovenskej fotografie, tu boli aj dodnes málo známi majstri fotografie, vďaka ktorým nám život mesta a regiónu je dnes podstatne bližší. Zanechali výraznú stopu a vytvorili tradíciu, na ktorú nadviazali v 2. polovici 20. storočia osobnosti, akými nesporne boli Eugen Lazišťan, Ján Dérer či Filip Lašut. Ale aj ďalší, ktorých tvorba je predstavená vo viacerých obrazových publikáciách a ktorej výskumu by sa mala venovať ďalšia časť tohto projektu.
Prečo je Martin mestom, v ktorom vznikali jedinečné fotografie a v ktorom našli miesto pre svoju tvorbu známi fotografi? Prečo sa fotografii venovali aj ľudia, ktorí sú známi v inom druhu výtvarného umenia?
- Kultúrna spoločnosť Turč. Sv. Martina konca 19. a v prvej polovice 20. storočia bola veľmi početná, a najmä bohato štrukturovaná. Mesto vytvorilo profesné a existenčné zázemie mnohým výtvarným osobnostiam, ktoré sa sem sťahovali predovšetkým za prácou, ale i za vznešeným poslaním tvoriť moderné umenie. Vznikali a pôsobili tu Matica slovenská, Slovenské národné múzeum, žilo tu hodne literátov, žurnalistov, dramatických umelcov, tu sa rozvíjal moderný polygrafický priemysel, ktorý združoval odborníkov z rôznych iných profesných disciplín. Je preto len prirodzené, že tu mali svoje uplatnenie aj majstri čiernobielej fotografie, z ktorých mnohí doviedli toto predovšetkým technické médium vnímané ako nástroj pre dokumentáciu osoby, udalostí, resp. atmosféry prostredia, teda súkromnej, resp. rodinnej či mestskej alebo miestnej pamäti, na hranicu regulérne akceptovaného výtvarného diela. Svedčí o tom časť výstavy venovaná tvorbe Jána Galandu, presnejšie tematizované cykly jeho jedinečných reportážnych fotiek z obdobia pred druhou svetovou vojnou i tesne po nej.
Výstava s názvom Obrazy stratenej pamäti nie je prvou podobnou na pôde Martina. Už v predchádzajúcich rokoch sa Martin a ľudia tohto mesta na fotografii predstavovali v monotematicky orientovaných výstavách. Je táto aktuálna pokračovaním načatej série, alebo úplnou novinkou v tomto druhu umenia?
- Obrazy stratenej pamäti nie sú prvou fotografickou výstavou predstavenou v meste, ba ani v Turčianskej galérii. V predstavenej koncepcii však ide o prvú skupinovú výstavu tohto druhu, kde sa súbežne s autorským vkladom jednotlivých fotografov objavila aj tvorba dobových ateliérov, ktoré pôsobili na území mesta. Ich mená (okrem tých najznámejších) sú väčšinou anonymné, približujú nám ich pečiatky na starých kabinetných rodinných fotografiách. Väčšinou ani neboli predmetom záujmu bádateľov starej fotografie, ktorí sa viac sústreďovali na ich obsah, ikonografiu ,historičnosť zobrazeného javu či osobnosti. Ich tvorcov spoločnosť chápala ako dobrých remeselníkov, vďaka ktorým sa plnili rodinné albumy či dokumentačné archívy. A práve bohatstvo týchto archívov uložených v Slovenskej národnej knižnici - Archíve literatúry a umenia či v Slovenskom národnom múzeu nám umožnili pripraviť výstavu v prezentovanej podobe.
Čo všetko alebo koho všetko na výstave návštevníci nájdu?
- Návštevník sa zoznámi s historickou podobou svojho mesta, ale aj ľudí, ktorí ho tvorili, a to prostredníctvom autentických dokumentov – dobovej fotografie. Ide vlastne iba o torzo z preštudovaného a napokon získaného materiálu, ktoré sa na výstavu dostalo. Ale aj tak, členovia známych rodín, ktorí tvorili históriu mesta – Vajanskovci, Gašparíkovci na dosiaľ neznámej fotografii z pôvodného rodinného domu, fotografie zo známej výstavy Čipiek a výšiviek z roku 1887, ktorá vlastne položila základ dnešnej bohatej kolekcie Slovenského národného múzea, neznáma rodina obuvníka Stachu z Prieložteka, ale aj skutočne pôvabný portrét niemenej pôvabnej Hany Gregorovej. Ten výpočet je oveľa rozsiahlejší. Neopakovateľným a pre domácich cenným a objavným dokumentom doby je rozsiahlejšia kolekcia fotografií rodáka Jána Galandu, ktorý jedinečným okom reportéra zachytil udalosti nielen zo života vlastnej rodiny, ale aj napríklad z výstavby dominantnej budovy Vzájomnej roľníckej pokladnice (dnešnej Unicreditbanky), ale aj vojnou zničenej železničnej stanice, turistickej chaty na Martinských holiach či neopakovateľnú atmosféru oslobodenia Martina. Zvlášť podmanivú atmosféru majú fotografie vrcholov Malej a Veľkej Fatry, Blatnice, Sklabinského zámku či séria fotiek majstrovsky dokumentujúcich „Sokolský slet“ z tridsiatych rokov v Martine. Výstavu treba navštíviť a ešte lepšie následne doma zalistovať v rodinných albumoch a presvedčiť sa, aké dosiaľ málo známe bohatstvo ukrývajú.
Bol pre vás výber fotografií ťažkou prácou, alebo skôr radosťou?
- Bola to skôr práca detektívna. Mala cieľ vyskúmať a pomenovať tvorcov jednotlivých fotografií, ale často aj tých, ktorí sú na nej zobrazení. O to náročnejšia, že máloktorá fotografia ako dokument z toho staršieho obdobia obsahuje informácie, ktoré by uľahčili jej identifikáciu. Podobne to bolo aj s jej tvorcami, s ktorými sme sa nestretli ani v doposiaľ známych publikáciách a tak ešte bude potrebné veľa bádať...
Prečo je dnes fotografia, presnejšie predovšetkým stará fotografia taká pekná, taká cenená a taká dôležitá pre históriu rodiny, mesta či spoločnosti?
- Každá fotografia, a najmä tá tzv. stará, nesie punc objavu. Treba ju však správne „rozlúštiť„ identifikovať jej obsah, prisúdiť autora, aby sa stala verným (či skôr exaktným) dokumentom doby a prostredia, ktoré zobrazuje.
Existuje na Slovensku ešte mesto, ktoré sa môže pochváliť podobným fotodedičstvom ako Martin?
- Dejiny slovenskej fotografie približujú mnohé mená fotografov z rôznych miest, Martin nie je výnimkou. Samozrejme, ani ich posledné vydanie z roku 1989, ktoré vyšlo vo Vydavateľstve Osveta (Ľudovít Hlaváč) určite nie je poslednou publikáciou svojho druhu, a ako ukázal náš výskum vo vzťahu k nášmu mestu, bolo by do nej čo dopĺňať... Treba si len želať, aby takto koncipovaná výstava oslovila najmä tých, ktorí sa chcú potešiť vzácnou nostalgickou atmosférou starých fotografií, dešifrovať ich obsah a nadchnúť pre súkromné bádanie v starých rodinných albumoch. Už sa tešíme na pokračovanie nášho časovaného projektu – Fotografiu umenia Turca po roku. 1950, resp. monografickú výstavu venovanú tvorbe martinského fotografa Jána Galandu.
