ovenská (MS) a Slovenská národná knižnica (SNK).
MARTIN. Na úvod programu položili podľa hovorcu SNK Igora Váleka vence k Centrálnemu pomníku zástupcovia SNK, mesta Martin, Matice slovenskej, rímskokatolícky dekan a evanjelický farár. Po kultúrnom programe, príhovoroch a modlitbách prijali účastníci pozvanie k hrobom národných dejateľov. Pokračovala tak tradícia kladenia venčekov na hroby významných osobností pri príležitosti Sviatku všetkých svätých a Pamiatky zosnulých. Tentoraz boli okrášlené hroby viac ako 200 osobností, národovcov, matičiarov, literátov, umelcov i politikov, ako aj ďalších predstaviteľov všetkých sfér verejného i kultúrneho života, odpočívajúcich na Národnom cintoríne, uviedol Válek.
Na Národnom cintoríne je pochovaných viac ako 360 významných slovenských osobností, národných buditeľov, predstaviteľov národných spolkov, spisovateľov, novinárov, výtvarných umelcov, ale aj múzejníkov, vedcov či podnikateľov. Je medzi nimi napríklad jeden zo zakladateľov MS Karol Kuzmány, básnici Janko Kráľ a Ján Smrek, zakladateľ slovenského múzejníctva Andrej Kmeť, spisovateľ František Hečko, herečka Hana Meličková, maliar Martin Benka a mnohí ďalší.
Najviac významných príslušníkov slovenskej inteligencie je na cintoríne pochovaných v závere 19. a začiatkom 20. storočia, viacerých ale pochovali mnoho rokov po ich smrti. Napríklad slovenského politika Milana Hodžu či spisovateľa a výtvarníka, predvojnového správcu MS Jozefa Cígera Hronského. Obaja zomreli v emigrácii, ale po roku 1989 ich, tak ako si to za života želali, exhumovali a opätovne pochovali v Martine.
Cintorín založili koncom 18. storočia, pôvodne ako mestský cintorín. Pretože Martin sa neskôr stal centrom národnej kultúry Slovákov, posledné miesto odpočinku v ňom našli postupne mnohí národovci, a tak získal celonárodný význam. V roku 1967 ho vyhlásili za Národný cintorín a národnú kultúrnu pamiatku.
