MARTIN. Vykurovacia sezóna prišla ruka v ruke s prvým snehom a každého určite poteší, keď má v dome či byte príjemné teplo. Zvýšenú obozretnosť treba však dodržiavať najmä ak prikladáte do pece, vysypávate popol, ale aj vtedy, keď sa rozhodnete uskladniť napríklad drevo. Stačí malá banalita a požiar je na svete.
Popol v plastovom vedre je pohroma
Podľa zisťovateľa požiarov Milana Chládka z Okresného riaditeľstva hasičského a záchranného zboru v Martine, najčastejšie príčiny požiarov pri vykurovaní vznikajú nedodržaním bezpečnostných vzdialeností horľavých látok od vykurovacích zariadení. Napríklad, ak kúrite drevom, nesmiete ho uložiť bližšie ako 80 cm od pece.
„Ideálny je betónový podklad, žiadne gumy, alebo pod spodné dvierka na kotloch treba umiestniť plech. Popol sa vymetá do kovových nádob, v žiadnom prípade nie do plastových, ako to ľudia zvyknú robiť. Popol je aktívny ešte tri dni po vybratí z pece a preto plast môže ľahko vznietiť,“ dvíha varovný prst hasič Milan Chládek a dodáva, že pre popol v plastovom kýbli raz v Necpaloch zhorela celá prístavba aj so vzácnym psom s hodnotou 7-tisíc eur.
Častou príčinou požiarov sú aj žeravé uhlíky, ktoré vystrelia z pece a preto by pred ňou mal byť do jej šírky ohnutý plech, slúžiaci ako barikáda. Dôležitým opatrením je pravidelné vymetanie komína.
„Ľuďom, ktorí kúria tuhým palivom, odporúčam vymetať komín každé tri mesiace. Drevo na kúrenie musí byť aspoň dva roky suché, lebo inak má v sebe veľa živice, ktorá keď horí, vznikajú sadze a zanáša sa komín. Zahorenie sadzí v komíne môžu hasiči aj pokutovať do výšky 30 eur,“ upozorňuje zisťovateľ požiarov.
Ľudia podľa neho robia chybu aj vtedy, keď na rozhorenie ohňa v peci používajú napríklad benzín.
„Niekedy sa stane, že chytí aj samotná fľaška, človek sa zľakne, horiacu fľašu odhodí a požiar je na svete“.
Pre piliny vyhoreli v Necpaloch
Najbezpečnejší spôsob vykurovania sa vraj určiť nedá, no podľa Chládka zatiaľ hasiči k požiaru plynových kotolní privolaní neboli. Najčastejšie požiare bývajú v kotolniach na tuhé palivo. „Ľudia chcú ušetriť, tak kúria najmä drevom,“ približuje.
Aktuálny prípad požiaru rodinného domu pre zlé uskladnené drevo sa stal koncom októbra v Necpaloch.
„V staršom dome býva vdova s dvomi synmi. Chyba bola, že v pivnici mali naukladané drevo až po samý strop, opreté rovno o kotol. Ešte aj piliny s trieskami boli vo vedre umiestnené pred dvierkami od pece a to bola príčina požiaru. Do nádoby s pilinami počas noci odstrelil uhlík, chytilo sa to a postupne rozšírilo na celú kotolňu. Rodina mala obrovské šťastie, lebo ráno okoloidúca pani videla ako sa im z pivnice valí dym, tak zalarmovala starostu. Kým on prišiel, z pivnice už šľahali trojmetrové plamene,“ opisuje hroziace nebezpečenstvo, ktoré však odvrátil rýchly zásah hasičov.
Pozor na elektrické ohrievače
Ničiaci oheň však môžu zapríčiniť aj elektrické radiátory. „Napríklad v Blatnici sme mali požiar od elektrického kúrenia. Majiteľ odchádzal z firmy a nevšimol si, že mu spadla šnúrka od žalúzií do elektrického radiátora pod oknom. Šnúrka sa od sálavého tepla vznietila, od toho drevené žalúzie, vznikol požiar a vyhorela celá kancelária,“ spomína na malú nepozornosť s vážnymi následkami.
Podobný prípad sa stal aj v Trhanovej pri Slovenskom Pravne, kde si robotníci takto vykurovali dielňu. Jeden z nich, aby mal ráno teplo, nechal celú noc zapnutý elektrický ohrievač, ktorý bol dokonca zavesený na drevenej stene. Kvôli tomu zhorela celá dielňa aj so strechou a priľahlý ovčín.
Aj majster tesár sa utne
Iný prípad zápasu s ohňom sa stal v Beniciach. Staršiemu mužovi robili robotníci nový komín, ale len od strechy nahor. Pod škridlou ostali staré tehly a opravári si počas prác nevšimli, že pod strechou je v starej časti komína vypadnutá tehla. Dokonca ani nevedeli, že v komíne bola pôvodne zamurovaná drevená hrada. A toto všetko bolo iniciátorom požiaru. „Majiteľ večer zakúril a v noci, keď šla jeho vnučka z práce, všimla si veľký oheň. Zhorela strecha na prístavbe a časť kotolne. Na rodinný dom sa to chvalabohu neprenieslo,“ pridáva hasič ďalší zážitok.
Aj v Košťanoch nad Turcom boli tento rok hasiči privolaní k požiaru. Pri prácach na novostavbe robil otec majiteľa domu rôzne murárske práce. Aby mu bolo teplejšie, zakúril si v krbe, z ktorého cez prieduchy išlo teplo do ostatných izieb i do podkrovia. Strop v obývačke bol však z dreva, ale aj tak naň majstri priamo kládli tepelnú izoláciu. Stálym kúrením sa hrady prehriali a zhorel celý strop, poškodila sa strecha i okno na poschodí.
Najosvedčenejším prostriedkom na rýchle uhasenie malého ohňa je podľa Chládka jednoznačne voda alebo mokrá handra. Do príchodu hasičov by sa mali ľudia pokúsiť malý požiar uhasiť sami. Profesionáli vybavení termokamerou následne zistia aj skryté ohniská.
„Požiar často nemusí byť vidieť, môže tlieť aj niekde vo vnútri dreva či strechy,“ uzatvára rozprávanie zisťovateľ požiarov Milan Chládek.
