Minulý týždeň vo štvrtok a v piatok smeroval inaše kroky na cintoríny. Počas Sviatku všetkých svätých a Pamiatky zosnulých sme si spomenuli na svojich blízkych.
BENICE, KOŠŤANY, MARTIN. Záver minulého týždňa sa niesol v spomienkach na našich najbližších, ktorí nás opustili. Ľudia si svojich príbuzných, ale aj priateľov uctili kyticami kvetov, vencami, zapálením sviečok, ale i modlitbami či minútou ticha. Veľa sa aj spomínalo, najmä tí najmenší sa pýtali na svojich predkov, s ktorými sa nikdy nestretli. „To bol môj pradedo, ako dlho žil, čo robil?,“ začuli sme otázky asi päťročného chlapca pri hrobe v Beniciach.
Na zlé sa zabudne...
Na miestnom cintoríne zapaľovala sviečky aj Iveta Michalková . „Priniesla som veniec otcovi. Sama som si ho vyrobila. Z čečinky a kvietkov. Otec mi zomrel, keď som mala len osem rokov. Je to už strašne dávno – štyri desaťročia. Veľmi si naňho nepamätám, vychovávala ma stará mama. Čo mi rozprávala, nebol to asi najideálnejší tato, ale aj tak ma vždy učila, aby som si ctila matku a otca svojho. Všetko zlé zavial čas, v duši ostalo len to dobré,“ povedala rodáčka z Beníc žijúca v neďalekých Príbovciach.
Za svojimi 250 kilometrov
Na cintoríne v Košťanoch z domu smútku vyhrávali tóny smútočnej hudby. Spolu so svojou maminou si prišla uctiť pamiatku najbližších aj Jana Schusterová. „Mám tu pochovaných starých rodičov a aj ocina. Spomíname na nich len v dobrom,“ rozhovorila sa Košičanka, ktorá z metropoly východu absolvovala viac ako dva a pol hodinovú cestu. „Prišla som autom. Dalo sa to zvládnuť, počasie mi prialo. Do Koštian nechodím len pri tejto príležitosti, ale častejšie. Mamina tu od jari do jesene prebýva na chalupe. Na zimu ju vždy beriem do Košíc,“ vysvetľovala rodáčka z Martina Jana Schusterová.
Svetielko pre priateľa
Sviečku pri hrobe svojho rodinného priateľa Milana v Košťanoch zapaľovala aj Erika Jaremová z Martina. „Boli sme výborní kamaráti. Žiaľ, Milan nás opustil pred dvomi rokmi. Veľmi nám chýba. Stretávali sme sa takmer každý štvrtok. Navarili sme si niečo dobré na večeru a potom sa rozprávali, zaspomínala s úsmevom na tvári Erika.
Na cintoríne v Martine bolo tesne po dvanástej hodine plno. K hrobom svojich blízkych chodili desiatky ľudí. Bola medzi nimi aj pani Zdena. „Odpočívajú mi tu starí rodičia i rodičia. Mali sme krásny vzťah. Dlhé roky som žila v Bratislave a rodičia mi veľmi pomáhali. Napríklad aj balíkmi, ktoré často do hlavného mesta posielali. Spomínam na nich s láskou, nedá sa na nich zabudnúť,“ podelila sa s nami o dojmy Martinčanka Zdena.
Kytička aj pre dejateľov
Na národnom cintoríne v Martine mali skrášlené hroby a zapálené sviečky aj významní slovenskí dejatelia. V predvečer Sviatku všetkých svätých si ich pamiatku uctili predstavitelia mesta Martin, Slovenskej národnej knižnice, Matice slovenskej, katolíckej i evanjelickej cirkvi.
„Pristavili sme pri viac ako 200 hroboch. Venčekmi a kytičkami sa skrášlili pietne miesta národovcov, matičiarov, literátov, umelcov i politikov,“ informoval hovorca SNK Igor Válek.
