SUČANY. Približne 500 Sučancov, ktorí bývajú v časti Hradiská, rieši pre prebiehajúcu výstavbu diaľnice problém, ako sa dostať z hornej časti obce do centra alebo do práce na vlak na železničnú stanicu.
Ich zaužívanú trasu po starom moste im zahatali pracujúci robotníci, veľké nákladné autá, mohutné stroje a najmä množstvo rozkopaných jám.
Na miestny obecný úrad preto denne prichádzajú občania a sťažujú sa na neprístupnú pôvodnú cestu, ktorá viedla popri hrádzi od starého mosta, kde je momentálne stavenisko plné blata. Sučanci tak majú na výber. Buď pôjdu cestou, ktorou sú zvyknutí a zašpinia sa od nánosov blata a množstva kaluží alebo sa vyberú značnou obchádzkou po novom moste, kde musia dokonca prekračovať zvodidlá.
Problémy nastávajú najmä večer, kedy miestni ľudia, ktorí vystúpia z vlaku alebo sa chcú dostať na Hradiská klasicky cez stanicu, musia ísť neosvetlenou cestou, pretože kvôli prácam na diaľnici robotníci z tejto komunikácie dokonca odstránili lampy.
Tma a nástrahy na ceste
O svoju skúsenosť sa s nami podelila aj 65-ročná dôchodkyňa z Hradísk.
„Nech nám niekto príde ukázať, ako sa mám dostať dolu do Sučian popri jamách, okolo kopy hliny a mokrej trávy, nehovoriac o tom, že musím prekračovať zvodidlá, aby som sa dostala na cestu. Je to problém aj pre mamičky s kočíkmi a o dôchodcoch s paličkami ani nehovorím,“ rozhorčila sa seniorka.
Rozčarovaný zo situácie bol aj 25-ročný Lukáš.
„Do dediny chodím radšej autom, aby som nemusel ísť pešo cez to blato a celý sa zašpiniť. Je to nebezpečné najmä v noci, lebo svetlá pri ceste nesvietia a človek sa bojí, že spadne do nejakej rozkopanej jamy.“
Cez bahnitý úsek prechádzala na bicykli aj 24-ročná Zuzana, ktorý tadiaľ išla po prvýkrát od rozkopávky. „Je to katastrofa, všade je veľa bahna a vody, vrčia tu stroje, ledva som našla prístupnú cestu a nechápem ako tadiaľto dokážu ľudia vôbec pešo prejsť. Ešteže mám bicykel,“ posťažovala sa.
Obec je bezmocná, ale snaží sa
Kritickosť situácie si uvedomujú aj na Obecnom úrade (OcÚ) v Sučanoch a preto už niekoľkokrát žiadali investora výstavby Národnú diaľničnú spoločnosť (NDS) o nápravu, keďže obci počas stavebných prác prisľúbili zabezpečenie vhodnej cesty, kadiaľ by sa ľudia z Hradísk do obce bez problémov dostali.
„Obec je v tomto prípade len v pozícií štatistu, ktorá kroky NDS môže akurát pripomienkovať, čo ona nemusí a doteraz ani nebrala v úvahu. Úsek, v ktorom stavbári pracujú je staveniskom a podľa zákona by tam ľudia nemali vôbec čo hľadať. Stále len niečo sľubujú a nerešpektujú nás, lebo nevytvorili žiadny iný priestor, kadiaľ by peší mohli chodiť. Akurát bola spevnená pieskom časť cesty smerujúcej od železničnej trate na asfaltku, ktorá je však neosvetlená a zablatená,“ informoval prednosta OcÚ Vladimír Olbert, podľa ktorého ďalším riešením zahrnutým v projekte bolo spevnenie ochranného valu Váhu vedúceho od starého mosta k stanici. Obec navrhla aj inú možnosť.
„Chceli sme, aby občania z Hradísk prechádzali pozemkom bytoviek v blízkosti nového mosta, na ktorý by sa tak dostali po odstránení oplotenia a nemuseli by toľko obchádzať,“ priblížil prednosta plány. Tie však stroskotali na neúnosných finančných požiadavkách spoločenstva bytov Hradiská, keďže títo si od NDS pýtali sumu 50-tisíc eur ako odškodné za používanie ich pozemku.
Zabezpečili odvoz školákom
Najmä školáci si tak cestu aj naďalej krátia prechádzaním cez nebezpečný železničný úsek, akoby mali ísť staveniskom.
„Aby sme ľuďom aspoň trochu pomohli, boli sme na SAD v Martine, kde sme sa s riaditeľom dohodli, že autobusy budú na Hradiská zachádzať novým mostom a nie starým ako doteraz. Upravili sa aj časy odchodov autobusov z Hradísk, aby mohli do obce na vyučovanie zobrať čo najviac detí,“ doplnil Vladimír Olbert.
Do času našej uzávierky po niekoľkých apeloch obce Sučany, opäť došlo k ďalšiemu prísľubu nápravy zo strany NDS. Už dnes by mala byť sprístupnená časť cesty vedúca smerom na bývalú Drevinu, aj vlakovú stanicu a vrátiť by sa malo späť aj osvetlenie. Do konca tohto týždňa investor stavby prisľúbil vyasfaltovať pôvodnú cestu zo starého mosta na stanicu.
