MARTIN. Martinský futbal teší svojich fanúšikov už sto rokov. Okrúhle výročie si pripomenul ocenením svojich legiend a dvomi exhibičnými zápasmi. V jednom starí páni Martina podľahli jesennému kráľovi štvrtej ligy z Belej a v druhom porazilo Oravské Veselé domáci Fomat Martin 4:1. Toto stretnutie bolo zároveň rozlúčkou Mareka Hollého s profesionálnymi futbalom. Na akcii sa mal predstaviť i celok Olomouca, v ktorého drese odviedol Marek kus dobrej roboty, no nepriaznivé počasie moravskému tímu do Turca doraziť nedovolilo.
„Na amatérskej úrovni ešte chcem pôsobiť, no doteraz nebol čas spraviť formálnu bodku za profesionálnou kariérou. Storočnica mi na to dala príležitosť. Moja rozlúčka však bola len doplnkovou akciou. Pozornosť sme chceli upriamiť na poďakovanie tým, ktorí tvorili históriu turčianskeho futbalu,“ povedal Marek Hollý.
Ten celé podujatie zastrešil a výrazným spôsobom sa podieľal i na jeho finančnom zabezpečení. Ocenenia si tak mohli prísť osobne prevziať Emil Kunert, Rastislav Zeman, Pavol Trgiňa, Aloiz Kučera, Emil Trgiňa, Milan Macho, Jozef Huťka, František Karko, Ján Junas. Z laureátov chýbal len Ján Diabelko.
„V zahraničí si svoje legendy zväčša uctia pri každom okrúhlom výročí. My sme museli vybrať desiatku najlepších za celú históriu. Je nám jasné, že poctu si zaslúžili viacerí, ale museli sme dodržať isté limity.“
Jeden z najúspešnejších martinských futbalistov sa nezabudol poďakovať ani kolegom. Bez ich pomoci by dobrú myšlienku zrealizovať nemohol.
„Maximálnej ústretovosti som sa dočkal od Pavla Chovaňáka z Fomatu. Nesmiem zabudnúť ani na nezištnú prácu Jožka Huťku a Jožka Ďuričku,“ nechal sa počuť Marek Hollý.
Exhibičné zápasy aj následná spoločenská akcia sa uskutočnili v priestoroch, ktoré spravuje futbalový klub Fomat Martin. Člen jeho vedenia Pavol Chovaňák prezradil, prečo sa podujatie rozhodli bez váhania podporiť.
„V dnešných časoch, ktoré športu veľmi neprajú, sa aspoň niektoré martinské legendy dočkali zaslúženej pocty. A to najmä vďaka Marekovi. Ukázal, že je osobnosťou nielen na ihrisku, ale i mimo neho.“
