MARTIN. V stredu 7. novembra uplynulo 20 rokov od úmrtia politika Alexandra Dubčeka. Bol jedným z hlavných predstaviteľov podpísaných pod premeny vtedajšej doby, ktoré prebiehali v spoločnosti od polovice šesťdesiatych rokov. Vo funkcii prvého tajomníka UV KSČ sa zasadzoval o liberalizáciu komunistického režimu, známeho aj pod pojmom ako socializmus s ľudskou tvárou.
Prvá Dubčekova návšteva Matice
V auguste 1963 Dubčekove kroky smerovali do Martina, kde sa konali oslavy 100. výročia založenia Matice slovenskej, a to aj za bohatej účasti krajanov zo zahraničia.
V slávnostnom prejave na zasadnutí rozšírenej Rady Matice slovenskej Alexander Dubček vysoko hodnotil zástoj tejto ustanovizne v dejinách. Zúčastnil sa položenia základného kameňa tretej budovy Matice slovenskej na Hostihore, ktorej výstavba bola ukončená v roku 1975. Svedectvom spomínaného aktu je Zakladacia listina novej budovy Matice slovenskej, vyhotovená z pergamenu a uložená v hodnotnom bronzovom puzdre, ktorého autorom je národný umelec Fraňo Štefunko. Puzdro je uchovávané spolu so vzácnym obsahom v Archíve Matice slovenskej.
Listina je vlastnoručne signovaná 4. augusta 1963 Alexandrom Dubčekom a ďalšími čelnými predstaviteľmi vtedajšieho politického života. Dokumentuje podporu poslania Matice slovenskej v prospech vtedajšej spoločnosti.
Návrat po dlhých rokoch
Dubček sa k tejto udalosti vracia opäť po 29. rokoch, a to pri návšteve Matice slovenskej, ale už v novom, ponovembrovom politickom usporiadaní krajiny a vo funkcii predsedu Federálneho zhromaždenia ČSFR. Svojim zápisom v Pamätnej knihe MS, ktorý bol osobným prejavom národného povedomia, vyjadril Dubček obdiv a úctu k poslaniu samotnej inštitúcie.
„Ctím a vážim si obetavú prácu Matice slovenskej. Moja spomienka patrí aj jubileu Matice pri uložení základného kameňa tohto kultúrneho stánku.“ napísal A. Dubček 26. mája 1992, len pár mesiacov od tragickej dopravnej nehody, ktorá bola príčinou jeho predčasného úmrtia.
Autor: René Škandík
