PRIEKOPA. Ubytovňa pre bezdomovcov v Priekope je už pod strechou. Budova vyrástla pomerne rýchlo a to hneď vedľa kempu pre ľudí bez domova, ktorý taktiež prevádzkuje Daniel Diškanec. Nový domov postavil obyvateľom kempu z vlastných ušetrených peňazí. Na dvojpodlažnej budove pracujú miestni ľudia, ale hlavná zásluha patrí najmä Diškancovi, ktorý všetkých organizuje a s prácou taktiež nezaháľa.
„Roboty už nie je veľa, ale ani financií. Stavba nás zatiaľ stála okolo 24 tisíc eur, lebo si všetko robíme sami a platíme len materiál. Odkiaľ ale zoberiem ďalšie peniaze, neviem. Od nikoho pýtať nechcem,“ zadumane hovorí šéf kempu, ktorého zdrojom financií bola suma vyplatená manželkou po rozvode.
„Pomáha každý, kto má ruky a nohy. Asi okolo 20 ľudí, lebo tu máme aj invalidov a dôchodcov,“ približuje spoluprácu.
Ubytovňa pre 50 ľudí
V ubytovni je už hotové aj ústredné kúrenie, teraz ťahajú elektrinu a keby dorobili omietky a podlahu, mohli by sa sem bezdomovci smelo nasťahovať. Brzdou sú opäť financie a tak chce Diškanec počkať, kým prejde zima a dovtedy snáď niečo vymyslí.
„Máme tu osem izieb a tri garzónky s toaletami. Zmestí sa tu možno aj päťdesiatka ľudí, ale časť ostane určite aj tak bývať v chatkách. Spoločná bude kuchyňa, sprchy a spoločenská miestnosť, kde sa budú hrať deti. V podkroví sa dá spraviť ešte deväť izieb, ale na ich dostavanie nie sú peniaze, tak to necháme tak,“ opisuje Daniel Diškanec, za ktorým chodí denne do kempu pýtať ubytovanie aj desať ľudí. Budova sa tak určite nestavia nadarmo.
Dvoch obyvateľov bude mať ubytovňa predsa len aj túto zimu. Jedna zo spodných izieb bola už aj omaľovaná a kúrilo sa v nej. Prístrešie tu nájde istý bezdomovec s družkou, ktorého Diškanec nemal kam ubytovať, a tak doteraz býval na chladnej povale.
Práca ich baví
Na novostavbe bezdomovci pracovali aj v čase nášho príchodu. Jozef Filus (48) práve pomáhal pri murovaní.
„Robím, čo treba, skúsenosti so stavaním domu nemám, ale rád pomôžem. Ja aj tak ostanem bývať v chatke,“ povedal vyučený stolár, ktorého pochválil aj šéf kempu.
„Je veľmi osožný a šikovný, len keby toľko nepil. Snažím sa ho veľa zamestnávať, aby nemyslel na hlúposti,“ posťažoval si Diškanec. Hneď vedľa staval múry Ladislav (51), ktorému Jozef asistoval.
„Chodil som na gymnázium, avšak skúsenosti so stavaním domu mám,“ informuje nás.
Ján Komár (56) natieral vo vedľajšej miestnosti vykúrenú izbu, v ktorej čoskoro prezimujú spomínaní nocľažníci z povaly.
„Vozím materiál, miešam betón a teraz maľujem steny, lebo som vyučený maliar - natierač a tapetár. V kempe som už dlhšie, predtým som žil v Avií aj s bratom. Teraz bývam v chatke s kamarátom. Aj televízor a plyn máme,“ pochválil sa Jano, ktorý sa z novej stavby veľmi teší. S fúrikom sa po stavenisku premával Pavol Tomka (56).
„Murujem a robil som aj chodník k stavbe. Robota ma baví. Aspoň pri nej zabudnem na trápenie, lebo mi žena ušla za frajerom,“ hovorí smutne Pavol, ktorý sa k tomu musí starať o svoje dve mentálne postihnuté deti.
„Nemá to s nimi ľahké. Je to obetavý a starostlivý človek. Inak by tie deti skončili v ústave,“ zmieňuje Paľovu už aj tak neľahkú životnú situáciu Daniel Diškanec, ktorý sa pre ubytovňu rozhodol kvôli vypršaniu povolenia na prevádzkovanie kempu. Už ho má síce predĺžené, ale na neustále absolvovanie zbytočných papierovačiek ďalej nemá silu.
„Keď postavím ubytovňu, bude to navždy a žiadne ďalšie povolenia už potrebovať nebudem,“ vysvetlil.
