PRAHA, MARTIN. Keby ste mali toľko šťastia ako spevácky zbor Cantica Collegium Musicum z Martina a ocitli sa nedávno v Prahe, mohli by ste zažiť mnohé veci. Prvý tohtoročný sneh, ranné brieždenie s výhľadom na katedrálu sv. Ľudmily z vyhriatej postele, ale najmä atmosféru 26. ročníka medzinárodnej zborovej súťaže s prívlastkom svetová Praga cantat.
Hriešnym, aj tým menej hriešnym ľuďom mesta Pražského sa v týchto dňoch mohlo dostať do uší okrem slovenčiny aj mnoho iných cudzích jazykov, keďže súťažiaci boli z rôznych krajín, ako napr. z Čiech, Rakúska, Chorvátska, Estónska, Nemecka, Švajčiarska, Talianska, Nórska, Slovinska, Slovenska ba dokonca aj z ďalekej Indonézie. Z týchto krajín pricestovalo 20 zborov, ktoré sa s najlepším vedomím a svedomím pokúsili zaujať 6 člennú medzinárodnú porotu svojimi výkonmi. Niekomu sa to podarilo lepšie, iní odišli s poznaním, že ich umelecké výkony musia ešte dozrieť, aby zneli lahodnejšie a šťavnatejšie. Hodnotenie je vecou mnohých atribútov a umeleckého vkusu, ale vyzerá to tak, že martinskej Cantice sa podarilo nakŕmiť kritické uši porotcov z Rakúska, Talianska i Českej republiky plnohodnotnou potravou. Z festivalu v Prahe si odniesli tri ceny, a to hneď tie najvyššie. Súťažili v kategóriách miešaných zborov a duchovnej hudby. Tretia cena bola mimoriadna, za výnimočnú interpretáciu úpravy ľudovej piesne Vlha, vlha, pekný vták od skladateľa Jána Cikkera.
Pomedzi súťažný program festivalu mnohí nasali atmosféru Prahy pod holým nebom, prípadne v podzemí metra, vyklepkali si opätkami malebné uličky, pripomenuli si hodnoty cholesterolu pri pohľade na smrtku na Orloji, alebo aj oľutovali, že národné múzeum je v rekonštrukcii.
Vrodená hudobnosť dirigenta zboru Cantica Štefana Sedlického, jeho citlivé psychické reakcie na podnety zboru, ich vzájomná dynamická a efektívna práca a schopnosť inšpirácie im umožnil v meste so stovkou veží získať uznanie medzinárodnej poroty a poslucháčov.
Autor: Kamila Šimonová
