MARTIN. Bol to sekundový okamih. Martinčania čelili žilinskej presilovke a Michal Beran sa snažil pri našej striedačke podržať puk. V tom prišiel bežný súboj a náraz na mantinel, po ktorom sa martinský kapitán zrútil na ľad. Už jeho bolestivá grimasa neveštila nič dobré.
„Bola to predovšetkým moja chyba. K mantinelu som sa zle postavil a keďže rameno už bolo uvoľnené, stačilo málo, aby došlo k zraneniu. V prvom momente som pocítil značnú bolesť, ale nad následkami človek vtedy nerozmýšľa. Až neskôr, keď som bol už v opatere lekára, mi kadečo prebehlo hlavou,“ povedal Michal Beran, ktorý skončil v nemocnici.
„Tam ma zastihla správa, že sme prehrali 4:2. Bol som nahnevaný najmä na seba. Doteraz si neviem vysvetliť, ako sa to celé mohlo stať. Vždy si dávam pozor, no teraz som sa trochu pozabudol a hneď bolo zle.“
Najskúsenejší martinský hráč je už po operácií, zotavuje sa doma v rodinnom kruhu. Najpesimistickejšie prognózy dokonca hovorili o konci Michalovej kariéry, no až také zlé to nebude.
„Deväť týždňov bude trvať, kým mi z ramena vyberú skrutky, po ďalších dvoch až troch týždňoch by som mohol naskočiť do tréningu a možno nastúpiť aj na zápas. Všetko bude záležať na mojom pocite, o tom, ako to celé bude spevnené. Ak by sme postúpili do play off, tak to by sa dalo zrejme stihnúť,“ uvažuje Michal Beran, ktorý je so spoluhráčmi v stálom kontakte.
„Po výprasku v Košiciach som im vravel, že na to musia rýchlo zabudnúť. Nemá zmysel traumatizovať sa tým, čo sa stalo. Poučenie je však v tom, že sa musíme vrátiť k poctivej robote a k tomu, čo je mužstvu vlastné. K disciplíne, bojovnosti, k dodržiavaniu stanovenej taktiky,“ znel odkaz kapitána k spoluhráčom, ktorých v piatok preveril líder súťaže.
„Dokonca si myslím, že je dobré, že nás čaká práve Zvolen. Ťažké zápasy motivujú. Chalani sa budú chcieť určite rehabilitovať za vysokú prehru a som presvedčený, že urobia maximum pre dobrý výsledok,“ povedal nám polhodinu pred stretnutím Michal Beran, netušiac, čo sa bude na ľade najmä v tretej tretine odohrávať. „Najradšej by som bol už s nimi, ale bolesť ramena mi to ešte nedovolila. Určite však čoskoro prídem. Teším sa na nich, budeme sa mať o čom rozprávať.“
Absencia lídra tímu narobila vrásky na čele najmä trénerom.
„Michal nám nechýba nielen ako hokejista, ale predovšetkým ako človek. Pre mladých chlapcov je obrovským vzorom, snažia si z neho brať príklad. Jeho slovo má v kabíne nesmierne váhu a každý mu rozumie. Verím, že sa Mišo čoskoro uzdraví a pomôže nám. Verte, bez neho je to o dosť ťažšie,“ povedal pre Turčianske noviny tréner Róbert Pukalovič.
