Protest ukázal, že učitelia sa vedia zmobilizovať a aj vyjsť do ulíc. Avšak, a to je ich slabosť, len na pár dní, ktoré spoločnosťou nemôžu nijako vážnejšie otriasť. Veď učitelia si nemôžu za rukojemníkov zobrať pacientov ako lekári, nezastavujú dopravu ako kamionisti, nevypínajú stroje ako robotníci vo fabrikách. Ak niekomu dokázali spôsobiť škodu, tak len sebe, čo pocítia pri najbližšej výplate. Možno keby štrajkovali napríklad počas monitoru, resp. maturít, bolo by to iné. Ale to by sa hnev rodičov a aj žiakov mohol zas obrátiť proti nim.
Protest ukázal, že štrajk mal aj veľa taktických chýb. Hovorilo sa o ňom ako o nepretržitom, ale dopredu sa avizovalo, že to bude trvať asi len tri dni. Chybou bolo aj to, že každá škola rozhodovala o dĺžke štrajku sama. Chýbal spoločný ťah na bránku, jednotnosť v postojoch. Vyčítať však učiteľom, že nevedia účinne štrajkovať, by bolo nespravodlivé. Ruku na srdce. Kto to na Slovenku vie? Možno lekár Kollár, ale ako sme už spomínali, ten mali iné tromfy v rukách. Okrem pacientov aj na dvere búchajúce predčasné voľby.
Štrajk učiteľov však rozhodne nebol márny, aj keď nevieme, či bude úspešný. Poukázal na katastrofálnu situáciu v školstve, ktorá sa od nežnej revolúcie zásadne neriešila. Zaplnil stránky novín, všade sa o ňom hovorilo. Ignorovať ho, by bolo veľmi neprezieravé. I keď politici sú všetkého schopní. A aj zľahčovať veci, ktoré sú maximálne vážne. Vieme, že pred voľbami majú plné ústa vzdelania ako najväčšej priority, ale keď sa dostanú k moci, tak na svoje sľuby zabudnú. A pritom je takmer úplne jedno, či vládnu ľaví alebo praví. Keď sú v opozícií, tak požiadavky podporujú, keď nesú vládnu zodpovednosť, používajú začarovanú formulku o nedostatku peňazí. Tých by však do školstva malo ísť podľa možností čo najviac. Nielen na platy, ale aj na pomôcky, učebnice, počítače, ihriská. Jednoducho, na kvalitu. Bez peňazí ju však dlhodobo nikto nezaručí.
Je dobré, že sa rokovania medzi odborármi a vládou obnovili. Snáď prinesú i želané efekty. Aj keď zázraky sa očakávať nedajú. Naozaj sa za pár dní nedá vyriešiť všetko, na čo sa dvadsať rokov kašľalo. A aj doba je iná. Veľmi neprajná. Nielen u nás, ale aj vo svete.
