JÁN KOŽUCH, herec Slovenského komorného divadla Martin
- Som veľmi sklamaný. Pri vzniku samostatnej republiky sme mali oveľa väčšie očakávania - od vývoja spoločnosti, fungovania finančných príspevkov, zabezpečenia občanov... A nič z toho sa nedeje. Naopak. Absolútne nám chýba politická kultúra, nevieme sa dohodnúť na najzákladnejších veciach, ktoré hýbu spoločnosťou, opozícia a koalícia nevedia nájsť konsenzus... Lenže takýmto spôsobom nám všetkým bude horšie, len politickým špičkám akosi horšie nie je. Im je dosť jedno, že jednoduchí ľudia majú platy, ktoré sú hlboko pod celoslovenským priemerom. V tomto prípade – ryba smrdí od hlavy. V parlamente sa vedia zjednotiť len v prípade, ak ide o zvyšovanie ich platov. To sa zrazu zdvihne – obrazne povedané – 150 rúk, tam je jednota absolútna. Som tiež euroskeptik - nie že by som si čítal pozorne Klausa, ale niečo na tom je. Pochádzam zo sedliackeho rodu, starí rodičia mi vždy hovorili: spolky, čertove volky. Zdá sa mi, že ľudové múdrosti sa začínajú napĺňať. Ako mám pochopiť, že ja vo svojej krajine nemôžem vyrobiť viac cukru, keď mám dosť cukrovej repy? Dostal by som za to pokutu. Alebo že potrebujem mať „glejt“ na to, že oštiepok je slovenský výrobok alebo tuzemský rum musí byť um.... To je absurdné. Iste, sú aj pozitívne zmeny – Schengenský priestor je široký, nemusíme riešiť víza, hranice, deti môžu študovať vo svete, zvykli sme si na tieto dobré veci... Ale kvária nás tie zlé, preto tie pozitívne akosi ani nespomenieme. Áno, aj v divadle sme si fungovanie predstavovali trochu inak. Nehovorím o umeleckej stránke, dramaturgia je slobodná, hráme veci, do ktorých nám nikto nezasahuje, to je už tiež samozrejmosť. Ale mali sme iné predstavy o finančných tokoch. Zase sme pri peniazoch, dnes o nich každý hovorí, až nám to lezie krkom... Ľudia si možno myslia, že herci sú na tom dobre, ale keby videli naše platy, budú na nás nechápavo hľadieť. Takže ak to zhrniem – nechcem byť pesimista, ale – bohužiaľ – ním byť musím.
Autor: V.Legerská
