PETER CABADAJ, riaditeľom Pamätníka slovenskej literatúry a umenia v SNK
- Štáty vznikajú, štáty zanikajú, ale ľudia ostávajú. Pred dvadsiatimi rokmi odišlo definitívne do nenávratna Česko-Slovensko a na jeho troskách vznikli dve samostatné republiky. Tie roky uplynuli ako voda. Parafrázujúc klasika, prešli, ako keby bičom plesol. Aj to tak bolelo. Živo si spomínam na tie hektické časy, ktoré mali pre každého z nás odlišnú príchuť. Na jednej strane sme vedeli, že agóniu spoločného štátu netreba umelo udržiavať pri živote, na druhej strane sme cítili, že niečo nezanedbateľné z nášho života nemilosrdne odchádza. Realita bola viac ako paradoxná. Mnohí sa tešili, padali veľké slová o naplnení historickej túžby, skákalo sa ponad vatry. Nemálo však bolo aj tých, čo sa nevedeli zmieriť s rozpadom federácie. Veď v nej prežili celý svoj dovtedajší život! Na pozadí takejto atmosféry začala vznikať nová samostatná republika, pričom sa zákonite nemohla vyhnúť veľkým pôrodným bolestiam a rôznym odstredivým tendenciám. Postupne sme boli konfrontovaní s novými skúsenosťami i trpkým zistením, že aj zo slova vlasť si možno urobiť válov... Pri 20. výročí vzniku republiky myslím na tie časy. Zároveň myslím aj na 70-ročnú skúsenosť so spoločným štátom s Čechmi, ktorá významne prispela k tomu, že sa naše národy vtedy nevydali balkánskou cestou.
Autor: V.Legerská
