a filmových úlohách – aktuálne v seriáli Horúca krv. S nami sa porozprával o svojich dlhoročných hereckých skúsenostiach a o festivale Dotyky a spojenia.
Rád navštevujete Martin?
- Áno, zvyknem tu chodiť za manželkinou rodinou. Keď boli moje deti menšie, často sme navštevovali lyžiarske stredisko na Martinských holiach.
Ktoré miesto ste si tu obľúbili?
Za tie roky prešiel Martin rôznymi zmenami. Stále si však rád sadnem do niektorej z kaviarní na námestí. Rovnako dobre na mňa pôsobí aj prechádzka v parku.
Momentálne hrávate na pôde Slovenského národného divadla. Ako na vás pôsobilo menšie martinské pódium?
- V Martine som hrával ešte počas môjho účinkovania v nitrianskom divadle. Páči sa mi tu nielen na pódiu, ale zvykol som ho navštevovať aj ako divák. Je tu totiž skvelé divadelné podhubie. Tak ako hríb, keď má priaznivé podhubie, vyrastie dobrý a zdravý. V Martine je veľmi dobré divadelné podhubie, čo robí predstavenia kvalitnými a zaujímavými.
Stotožňujete sa s postavami, ktoré vám režiséri prideľujú? Čo napríklad postava Nikolaja v predstavení Pohania, ktoré ste odohrali počas festivalu Dotyky a spojenia v Martine?
- Profesionálne som sa vždy musel stotožniť s každou postavou, ktorá mi bola pridelená. Ide skôr o to, či sa rozhodnem súhlasiť aj s jej konaním, ak je napríklad záporná, alebo má iné názory ako ja. V inscenácii Pohania moja postava prejde veľkým oblúkom od vyznávania kresťanstva až po uctievanie šamanizmu. Osobne by som sa s ňou určite nestotožnil, aj keď si myslím, že každý z nás si hľadá istú autentickú cestu a nemá rád určené dogmy.
Počas festivalu ste mali po predstaveniach možnosť porozprávať sa s divákmi. Aké dojmy to vo vás zanechalo?
- Názov festivalu je podľa mňa veľmi dobre vymyslený, lebo dotyky s divákom plynule prechádzajú k spojeniam vďaka veľmi múdremu a inteligentnému miestnemu publiku. Herec cíti, ako sa javisko prepája s hľadiskom a to spojenie je častokrát priam dokonalé.
Keďže ste hrávali už počas budovania komunizmu, čo sa podľa vás od revolúcie zmenilo na repertoári divadiel?
- Najväčšiu zmenu vidím v tom, že vtedy sme častokrát museli niektoré veci hrať nasilu. Dnes je repertoár tvorený predstaveniami, ktoré sú zaujímavé pre diváka a aj pre herca.
Čo sa týka mňa ako herca, zmenu vnímam v tom, že som starší, možno zrelší a mám trošku iné skúsenosti. Je to zaujímavejšie.
Nezhoršila sa vám s pribúdajúcim vekom pamäť na texty?
- Kedysi som nemusel chodievať s knižkou na predstavenia. Dnes si ju musím vziať a vždy pred predstavením zopakovať.
Zahrali ste si už aj niekoľko úspešných seriálových postáv. Je herectvo v televízii zaujímavejšie ako účinkovanie v divadle?
- Sú to dva rozdielne smery. Navzájom sa však dopĺňajú. Ak sa divákom páči nejaká moja postava v televízii, tak si ma radi prídu pozrieť aj naživo. Naopak, keď je dobrá postava v divadle a odžijete si tam kúsok toho života, diváci vám nadšene zatlieskajú, a tak môžete ihneď vidieť ovocie vašej práce.
Čomu sa venujete, ak práve nepracujete?
Rád bicyklujem a zbieram huby. Mojou veľkou radosťou sú vnúčence, ktorým rád venujem svoj čas. Často vezmem do rúk kameru a snímam zaujímavé veci, udalosti a miesta ktoré som navštívil. Potom sa s tým po nociach hrám.
Autor: TIMOTEJ MOKRÝ
