Utorok, 20. október, 2020 | Meniny má VendelínKrížovkyKrížovky

Osud starej horárne spečatili huby

Pôvodný zámer - budovu rozobrať, previezť a znova postaviť v martinskom skanzene, nevyšiel. Rozpadávala sa. Dnes je v skanzene jej replika.

V týchto miestach stála horáreň. Dnes je jej replika v skanzene.V týchto miestach stála horáreň. Dnes je jej replika v skanzene. (Zdroj: Autorka)

A ako veľa vecí v ňom, aj ona má svoj osud a ľudí, ktorí ju mali radi.

„Slzy mi stekali po lícach, keď som odtiaľ odchádzala, dvere som nechcela pustiť, tak silno som ich objímala,“ spomína si Oľga Sekulová na odchod z hájenky v Borsučí na Orave.

S manželom Ľudovítom a tromi dcérami boli jej poslednými obyvateľmi. Do niekoľkých rokov sa viac ako storočná drevenica rozpadla.

Čo sa dalo, zachránili v martinskom Múzeu slovenskej dediny v Jahodníckych hájoch. Práve v ňom dodnes stojí verná kópia hájovne postavenej v tirolskom štýle. Nájdete ju blízko vchodu do skanzenu.

Skryť Vypnúť reklamu

Zničená a spustnutá

August 1964. Oľga a Ľudovít si povedali áno. Už o tri mesiace sa majú mladomanželia sťahovať na samotu, do hlbokého lesa, do starodávnej drevenice päť kilometrov od Oravskej Polhory.

Mladý pár zvažuje, či začne spoločný život tak ďaleko od civilizácie. Ľudovít však dobrú prácu lesníka odmietnuť nechce. Je rozhodnuté.

„Bola v hroznom stave,“ spomína si na prvý pohľad na drevenicu pani Oľga. „Strecha prehnitá, na niektorých miestach deravá, podlahy premočené. Šesť rokov pred nami v nej nikto nebýval.“

Majiteľ hájenky, lesný závod, však dal za pár týždňov všetko do poriadku. Vymenili tu okná, opravili strechu, podlahy. „Keď sme sa tam nasťahovali, objednali sme si maliarov,“ hovorí pán Ľudovít.

Do upravenej budovy sa už mladému páru sťahovalo ľahšie. Zvyknúť si na samotu však nebolo jednoduché. Najťažšie to znášala vtedy 19-ročná Oľga.

Skryť Vypnúť reklamu

„Deti sme ešte nemali, manžel bol od rána v práci a ja som bola stále sama. V zime som ani do práce nechodila, lebo v hore roboty nebolo.“

Zápalky, soľ a petrolejka

Zimy na samote boli ťažké. Keď napadlo veľa snehu, aj tri dni sa rodina z hájenky nedostala. V lete vozidlá nemali problém dostať sa až hore. Horšie to bolo v zime.

Na pôrod druhej dcéry si Oľga spomína s úsmevom. Vtedy jej však do smiechu nebolo. „Bolesti som dostala o druhej po polnoci,“ hovorí niekoľkonásobná babička.

„Zobudila som manžela. Nevedeli sme, čo ideme robiť. Cez noc napadlo toľko snehu, že zasypal plot. Ani pešo sa nedalo prejsť. Sused zatelefonoval do dediny, aby poslali autobus. Dodnes neviem, ako sa šoférovi na ňom podarilo vyjsť až k nám.“

Medzitým, ako sa autobus prebrodil z lesa, sused zburcoval aj sanitku. Stretli sa v Rabči. Kým sa budúca mamička s lekármi dostala do nemocnice, bolo takmer päť hodín. „Len tak-tak sme stihli dôjsť.“

Skryť Vypnúť reklamu

Letá v lese boli plné smiechu, radosti, spevu a návštev. Nudiť sa manželia nemali kedy. Ľudovít celé dni pracoval, Oľga chodila vysádzať stromčeky, starala sa o dcéry.

Zakrátko si manželia zvykli aj na silné zimy a neprejazdné cesty. Jediným problémom bolo svetlo. Elektrina v hore natiahnutá nebola. Svietili petrolejkou. Najdôležitejšími surovinami pri nákupoch boli zakaždým zápalky, soľ a petrolej.

Zub času

„Bola to pekná budova, taká iná,“ hovorí Oľga. „Mala len jedno poschodie, aj keď bola veľká. Na pôjde sa bývať nedalo. Tam sme len údili. Dole sme mali dve izby, veľkú spálňu a kuchyňu.“

Centrom kuchyne bola murovaná pec, spočiatku jediné vykurovanie celého domčeka. Až neskôr, keď sa manželom narodila prvá dcéra, si do spálne dali malú piecku. Neskôr si manželia prerobili špajzu na malú kúpeľňu.

Roky a čas, kedy v hájovni nikto nebýval, sa však na starej budove prejavovali čoraz viac. Všade sa rozmáhala huba. Všetko bolo navlhnuté, vysušiť premočené drevo sa nepodarilo za desať rokov, ako tam Sekulovci bývali.

„Každý rok sme museli robiť nové podlahy,“ hovorí Ľudovít. „Za pár mesiacov boli zase zhnité. Huba napadla všetky trámy. Museli by sme všetko urobiť nanovo, aby sa už nešírila.“

Hubám sa darilo

Huby a vlhkosť napokon rozhodli o tom, že sa manželia z milovanej hájenky museli presťahovať do dediny. „Ťažko sa mi odtiaľ odchádzalo,“ hovorí Oľga.

„Aj som si poplakala. Keď som si už zvykla, bolo nám tam veľmi dobre. Manžel bol každý večer doma, neponevieral sa po krčmách. Bol tam taký pokoj.“

Ešte niekoľko rokov po odchode Sekulovcov hájenka stála. Nikto v nej však nebýval. Chátrala čoraz viac. Až ju lesný závod napokon musel rozobrať. „Bolo to zvláštne pozerať sa, ako ju búrajú,“ povedal Ľudovít.

„Mal som na ňu veľmi pekné spomienky. Vybavilo sa mi, ako som z gánku pozoroval jelene. Smutno mi bolo.“

More spomienok

O horárni z Borsučia sa veľa materiálov nezachovalo. Veľa o nej nevedia ani v skanzene. Zistiť sa nám podarilo zistiť len to, že bola postavená v druhej polovici 19. storočia.

Slúžila ako domov pre horárov a kancelária lesnej správy. Mala znaky tradičného nemeckého staviteľstva z alpských oblastí, ktoré na Oravu prinášali absolventi saskej lesníckej školy.

Hájenka z Borsučia mala najbližšie k dodnes zachovalej Hviezdoslavovej horárni. Typickým znakom bol drevený gánok okolo celej budovy.

Kópia borsučskej hájenky stojí neďaleko vchodu do skanzenu od roku 1987. Dnes slúži ako administratívne sídlo martinského skanzenu.

Sekulovci sa v nej boli pozrieť pred tromi rokmi. „Vybavili sa nám mnohé spomienky, na mladosť, na naše najkrajšie spoločné roky. Predstavili sme si, kde sme mali kuchyňu, kde stál stôl, posteľ, ako sme sedávali na gánku.“

Aj slzy sa dôchodcom tisli do očí. Obaja sú však radi, že sa ich niekdajší domov zachoval aspoň ako replika.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Home (ale aj) Office
  2. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  3. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  4. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  5. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  6. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  7. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  8. Zelená Bratislava
  9. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové
  10. Znečistenie riek už možno nebude možné zastaviť
  1. Bezbariérové vozidlo
  2. Na NFŠ môže byť rýchlo 72 špeciálnych lôžok pre COVID 19
  3. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  4. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  5. Zelená Bratislava
  6. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár
  7. Ruža zmeny
  8. Úpravy automobilov pre ZŤP
  9. No Finish Line v Bratislave sa presúva do virtuálneho priestoru
  10. Mladí ľudia vstupujú do druhého piliera už aj cez internet
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 28 519
  2. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 16 038
  3. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 14 513
  4. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 13 611
  5. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 13 179
  6. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 11 789
  7. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 033
  8. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 8 981
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 8 954
  10. Budúcnosť v digitále je plná žien. V čom majú pred mužmi navrch? 8 534
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Hokejisti by mohli dostať peniaze do dvoch týždňov

Spojenie dvoch najvyšších hokejových súťaží zväz nepodporil. Nedovoľujú to normy.

Na ľade naraz trénuje len päť hráčov a brankár.
V nemocnici pribudlo ďalšie odberové miesto, testy už robia dva tímy.

Prezidentka Zuzana Čaputová v Martine, vyjadrila sa aj k celoplošnému testovaniu

So zdravotným personálom nemocnice sa rozprávala o tom, ako zvládajú nápor nových pacientov nakazených ochorením Covid –19, ale aj o tom, či sú personálne i lôžkové kapacity nemocnice dostačujúce.

Prezidentka Zuzana Čaputová dnes v Martine poďakovala všetkým lekárom aj zdravotníckemu personálu.

Biatlonistom sa vrchol letnej sezóny vydaril

Letná biatlonová sezóna vyvrcholila v Revúcej majstrovstvami Slovenska. Darilo sa aj Martinčanom.

Martinčanom sa na slovenskom šampionáte v letnom biatlone darilo.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Koronavírus si vyžiadal prvú obeť z radov zdravotníkov

Obvodný lekár v Lokci podľahol ochoreniu COVID-19, mal len 48 rokov.

Najviac nakazených pribudlo v Košiciach a v okrese Čadca

Nedeľňajší rekord sa vyšplhal na číslo 860.

KORONAVÍRUS: Žilina hlási menej nakazených, Čadca medzi najhoršími

V nemocniciach je hospitalizovaných 638 pacientov.

Nedeľný rekord. V Trenčianskom kraji pribudlo 104 pozitívne testovaných

Laboratóriá na Slovensku otestovali 5 025 vzoriek, celkový počet pozitívnych bol 860.

Už ste čítali?