bolo však víťazstvo na naturálnej Olympii v USA. Ním zakončila zlatý rok 2012. Predstavujeme vám fitnesku Katarínu Tomášovú.
ŠPORT
O naturálnej kulturistike
Do posilňovania, kulturistiky a činiek som sa zamilovala ešte na strednej škole, po ôsmich rokoch pôsobenia v atletike. Vydržalo mi to asi tri roky, do mojich devätnástin. Potom sa mi narodila dcéra a nasledovala dlhá jedenásťročná prestávka. Medzi činky ma vrátila potreba schudnúť. Začala som kombinovať beh a posilňovňu. Najprv ma to lákalo k atletike, k behaniu dlhých tratí, no postupne mi čoraz viac učarovala telocvičňa. Vtedy mi ani nenapadlo, že sa naturálnej kulturistike budem venovať aj súťažne. Stala sa mojim životným štýlom.
O medailovom roku
Keby mi niekto na začiatku roka povedal, že vyhrám každú súťaž, na ktorej sa zúčastním, tak by som mu neverila. A to aj napriek tomu, že sa považujem za maximalistku, a že do každej súťaže idem s cieľom byť najlepšia. Nie vždy sa to však podarí. Niekedy prekvapí choroba, inokedy sú zas lepšie pripravené súperky. Tento rok som ale premožiteľku nenašla doma a takmer ani vo svete. Štartovala som spolu na siedmich súťažiach s bilanciou zisku ôsmich zlatých medailí, ktorú obohatilo i jedno striebro a bronz. Po súťažiach chodím štvrtý rok a tento bol jednoznačne najúspešnejší. Budem naň spomínať ako na zlatý rok. Teší ma aj to, že v rámci Slovenskej spoločnosti naturálnej kulturistiky som sa stala najúspešnejšou pretekárkou nielen medzi ženami, ale počtom bodov som tromfla aj mužov.
O tréningoch
Trénujem skoro ráno. Z časového hľadiska je to pre mňa najlepšie. Odtrénujem si a potom sa môžem naplno venovať práci, nemusím po nej bežať do fitka. Ráno mi ani nikto nevolá, mám pokoj. Poobede alebo podvečer by to bolo horšie. Skoro ráno znamená, že tréning zvyčajne začínam o pol šiestej. Vstávam o štvrtej, zhruba za hodinku vyrážam z domu. Samozrejme, večer o deviatej už väčšinou spím. Za tie roky sa mi podarilo vybudovať biorytmus, ktorý mi vyhovuje a funguje. Počas prípravy trénujem prakticky denne, záleží od formy. Ak to ide dobre, dávam si jeden deň do týždňa voľno. Ak nie, tak trénujem každý deň. Čo sa týka tréningovej záťaže, tak aplikujem „hard core“ tréning, vyhovuje mi aj tréning so sparingratnerom – s chlapom. So ženou som ešte nikdy netrénovala.
O diéte
Pred mojou prvou súťažou v roku 2009 mi dala diéta riadne zabrať. Išlo o klasickú, s kombináciou bielkovín a sacharidov s minimalizovaním množstva tukov v jedle. Čo vám poviem, bolo to trápenie. Preto som sa v nasledujúcom roku rozhodla vyskúšať inú diétu - zameranú na získanie súťažnej formy. Keďže som jej spočiatku veľmi neverila, tak som ju najskôr mimosúťažne vyskúšala. Efekt ma prekvapil hneď po prvých dňoch. Nešlo len o vizuálny efekt, ale aj pocit, ktorý som mala. Cítila som sa dobre, sila mi išla hore, nebola som unavená ani ospalá, dokázala som fungovať v každej oblasti. A čo je podstatné, nemala som návaly chutí na rôzne iné jedlá, ani pocit hladu. Táto diéta sa volá „ketogenická diéta“ a môžem povedať, že je naozaj iba pre presvedčených. Je založená len na príjme bielkovín a určitého množstva tzv. „dobrých“ tukov a naozaj funguje. Pri súťažiach je strava 80 percent úspechu. Mám to odskúšané nielen na sebe, ale aj na množstve iných ľudí, ktorým som v tejto oblasti poradila.
O motivácii
Počas súťažného obdobia je to asi túžba po úspechu, po víťazstve. Ale aj mimo súťaží rada cvičím. Baví ma prekonávať samu seba, rada dokazujem to, čo možno iní nezvládnu. A navyše, tak ako všetci kulturisti, či už súťažia alebo nie, či si to priznávajú alebo nie, som narcistická na svoje telo. Keď mám pred sebou cieľ, idem za ním, nech sa deje čokoľvek.
O tom, čo ďalej
Na konci sezóny som sa nechala počuť, že so súťažením končím. Dnes hovorím neviem, uvidím. Nevylučujem teda, že sa na pódium ešte postavím. Je to stále lákavý pocit. Stáť na pódiu, pod svietiacim reflektormi, pričom zraky ľudí sa upierajú len na vás. A keď sa podarí vyhrať, tak tých „pár minút slávy“ naozaj stojí za všetko to odriekanie, diéty, drinu a námahu. Jarnú sezónu by som ale chcela vypustiť a potom uvidím. Ako sa budem cítiť, ako budem vyzerať, ako sa bude dať...
O tom, čo je najťažšie
Určite časová náročnosť, zosúladenie tréningu, jedálničku, práce, rodiny, iných povinností. Neustále myslím na to, či máte pri sebe dosť jedla na celý deň, či sa stihnete najesť, čo si vziať so sebou. Napríklad aj do kabelky, keď idem na pracovné stretnutie, služobnú cestu, alebo spoločenskú udalosť. Niekedy by ste sa divili, čo všetko mám v kabelke.
O športovcoch
Mojim veľkým vzorom bola Corry Everson a z mužov samozrejme Arnold Sch. Na týchto vzoroch som vyrastala. Svojim vizuálom sa snažím zachovať v ženskej kulturistike, či fitnes feminitu, krásu a prirodzenosť. Myslím si že po Corryne už ženská kulturistika stratila ženskosť a odvtedy ide do zániku. Preto som sa dala na naturálnu dráhu, ktorá tento ideál napĺňa. Mojou filozofiou je kalokagatia.
RODINA, VIANOCE
O svadbe v posilňovni
Áno, aj to bolo, ale nevydržalo. Čaká má druhý rozvod. Takže s manželstvom prehrávam 2:0 na body. Asi nie som stvorená na manželstvo a veci s tým súvisiace (s úsmevom). Moja mama sa ma raz spýtala: „Katka a dokedy budeš začínať?“ „Mami, dokedy bude treba,“ odpovedala som.
O presťahovaní do Valče
Bývam vo Valči s mojou 17-ročnou dcérou Mariannou a rozumieme si. Je to moja jediná dcéra – ešte z prvého manželstva. Je to moje zlato.
O vianočných zvykoch
Predvianočný čas začína u nás veľkým upratovaním, pokračuje zdobením a vrcholí varením a pečením. Na štedrý večer spoločne večeriame, rozdávame si darčeky. Asi ako všade. Vianoce viac-menej beriem ako voľné dni, počas ktorých mám príležitosť tráviť viac času doma s rodinou a možnosť zbilancovať rok.
O rozprávkach
Počas roka pozerám telku veľmi zriedka, som rada, keď stihnem správy o siedmej. Večerný program nepozerám. Pokiaľ ale počas Vianoc čas dovolí, nevynechám Popolušku a Mrázika, potešia aj animované rozprávky o zvieratkách.
O maškrtách
Nóóo, maškrty môžem. Za maškrtu považujem to, na čo mám práve chuť. Buď je to koláčik, alebo kúsok klobásky. Cez Vianoce sa snažím držať na uzde, ale niekedy sa mi opraty vyšmyknú z rúk. Hlavu si s tým však nelámem. Rada pečiem a varím, takže na Vianoce si to v tejto oblasti doslova užívam.
Z KAŽDÉHO ROŽKA TROŠKA
O práci
Už šiesty rok pracujem na Mestskom úrade v Martine v riadiacej funkcii – vedúca odboru spoločenských služieb. Práca ja síce pomerne náročná, ale veľmi zaujímavá a baví ma. V tejto súvislosti rada používam slogan: „Keď je práca potešením, aj život je šťastím“. Dúfam, že svojim kolegom vytváram také výborné pracovné prostredie, aké aj mne vytvárajú moji nadriadení. Okrem tejto práce píšem už štvrtý rok kroniku mesta Martin a tento rok som začala viesť fitnes krúžok cez centrum voľného času. Časovo náročné, ale dá sa zvládnuť. Môj deň je niekedy načasovaný doslova na minúty.
O hodnotách
Hodnoty preferujem abstraktné. Ako je zdravie, láska, rodina, sebarealizácia. Vlastnosti, ktoré ma charakterizujú sú najmä disciplína, zodpovednosť, dôslednosť. Ekonomické zabezpečenie je síce dôležité, ale nezakladám si na materiálnych hodnotách. Najdôležitejšia hodnota zo všetkých je jednoznačne zdravie, pretože pokiaľ som a budem zdravá, dokážem všetko, čo chcem. Určovanie cieľov je pre mňa dôležité. Po splnení jedného sa vrhám na niečo iné a to robím na sto percent. Volám to syndróm stopercentnosti. Robiť niečo len tak, to nedokážem, to ma nebaví.
O dnešných časoch
Všeobecne sa hovorí, že doba je zlá a že bude ešte horšie. Ja som však optimista a verím, že dobre bude, že každý sme si strojcom svojho šťastia. Samozrejme, nemám to ani ja ľahké, ale bojujem, nevzdávam sa, idem za svojimi snami, plním si vlastné predsavzatia. A čo ma pri tom brzdí, to eliminujem. Možno trochu drsné, ale aj to som ja.
