je.
Keď sa pred dvadsiatimi rokmi blížili Vianoce, bol už osud spoločného štátu Čechov a Slovákov spečatený. Väčšina verejnosti novú skutočnosť prijímala s rozpakmi, možno aj preto, že sa k nej nemala ako vyjadriť. Referendum, ktoré ľudia požadovali, sa neuskutočnilo. Od 1. januára 1993, keď zo spoločnej federácie vznikli dva štáty – Slovenská republika a Česká republika - sa Slováci v Čechách a Česi na Slovensku stali „cudzincami.“
Rozhodli politici, nie občania
„Bolo to rozhodnutie politikov, nás sa nikto nepýtal. Prirodzene, že mi to bolo ľúto. Nedalo sa s tým však nič robiť, zobrali sme to ako holý fakt,“ spomína na udalosti z konca roka 1992 Vrútočanka Anna Kiripolská, ktorá sa narodila v Soběslavi, v okrese Tábor. V Čechách žila až do skončenia vysokej školy, potom sa presťahovala na Kysuce.
„V Čadci hľadali etnografa, a tak som sa sťahovala. Bude to už 33 rokov, čo žijem na Slovensku. Neskôr som si našla prácu v v Múzeu slovenskej dediny v Martine,“ vysvetľovala svoj príchod do Turca.
„Najsmutnejšie na tom všetkom bolo to, že keď som išla domov do Čiech, tak sme zrazu museli prechádzať cez hranice. Bolo to niečo, čo by som si predtým len ťažko vedela predstaviť. Ešteže sa po vstupe oboch krajín do šengenského priestoru zrušili. Európska únia naše národy opäť spojila,“ povedala spokojnejšie Anna Kiripolská, ktorá si ale dodnes myslí, že rozdelenie Česko-Slovenska skôr obom krajinám viac neprospelo ako prospelo. „Minimálne z ekonomického hľadiska. Trh sa zmenšil, aj práce bolo menej.“
Rozdelenie vzťahy utužilo
Rozvod bratských národov postupne prebolel. Spory sa vyriešili, už sa nikto neháda, kto na koho dopláca.
„Teší ma, že sa naše vzťahy upravili. Myslím, že sme si dnes oveľa bližší, ako v čase, keď sa spoločná republika delila. Ja som si Slovensko zamilovala. Mám radosť z jeho úspechov, mrzia ma jeho problémy. Samozrejme, pozorne sledujem aj dianie za riekou Moravou, zaujímam sa, čo sa tam deje. Aj do južných Čiech stále chodím, príbuzenské zväzky predsa žiadny politik nepretrhne,“ zasmiala sa etnografička Anna Kiripolská.
Na Slovensku ako doma
V Martine už pár rokov žije aj hokejista Lukáš Říha. Rodák z Litvínova posilnil miestny hokejový klub v sezóne 2007/2008 a hneď si získal obrovské sympatie fanúšikov. Pamätné nie sú len jeho góly a prihrávky, ale aj zaujímavé kúsky, ktorými bavil divákov. Napríklad jeho bežkovanie na ľade po vyhranom zápase s Košicami v decembri 2007 doslova obletelo celý svet.
„V Martine sa cítim ako doma. Napokon, našiel som si tu lásku svojho života. Vôbec si na Slovensku nepripadám ako cudzinec. Ľudia ma tu prijali skvele, nikto mi nikdy nedával najavo, že by som tu ako Čech nemal patriť. Najmä s fanúšikmi som vždy vychádzal dobre, a aj keď v súčasnosti nehrám, tak si doteraz vážim ich priazeň a podporu,“ pochvaľoval si život v turčianskej kotline kontroverzný hokejista.
Pamätá si Klausa s Mečiarom
Keď sa česko-slovenská federácia delila mal dnes 31-ročný muž iba 11 rokov.
„Aj keď som bol malý, pamätám si na to. Najmä na Klausa s Mečiarom, ktorí to vtedy spískali. Na ich tváre asi nikdy nezabudnem. Závažnosť situácie som si vtedy ale vôbec neuvedomoval. Až neskôr. Bolo mi čudné, že prečo sa dva národy, ktoré si aj rečovo ako nikto s iným na svete rozumejú, majú na hraniciach rampy a colnice. Avšak aj napriek nim som Slovákov nikdy nebral ako cudzincov a myslím, že je to aj naopak,“ povedal Lukáš Říha, ktorého sme sa spýtali aj na rozdielnosť mentalít.
„Slováci sú o niečo konzervatívnejší ako Česi, najmä v otázkach dodržiavania kresťanských tradícií je to viditeľnejšie. Iné rozdiely by som ale nevidel. Rovnako sa vyhovárame, závidíme si, resp., a to je to lepšie, dokážeme, keď treba, zabojovať o dobrú vec. Ale to nás už musí niečo poriadne naštvať. Oba národy majú skôr holubičiu povahu,“ myslí si Lukáš Říha.
Aj v športe drží Slovákom
Už 20 rokov si Česi a Slováci konkurujú aj v športe. Za ten čas už proti sebe odohrali množstvo zápasov - v hokeji, futbale, hádzanej alebo vo volejbale a basketbale.
„Možno mi nebudete veriť, ale ja vtedy držím palce Slovákom. Sú emotívnejší, dajú do hry viac srdiečka, idú naplno až to možno niekedy preženú. Ale je mi to sympatické,“ prekvapil Lukáš Říha, ktorý nevylučuje, že svoj život spojí so Slovenskom aj na dlhší čas.
„Je to možné, človek dopredu nevie, čo ho čaká. Viem si predstaviť, samozrejme, ak bude záujem, že by som v Martine po mojej vynútenej prestávke znovu pokračoval. Opakujem sa, ale stále platí, že sa mi tu dobre žije,“ zakončil rozhovor Lukáš Říha.
