TURČIANSKE KĽAČANY. Futbalisti spod Magury zaostali za svojimi možnosťami. Od samého dna ich delia len dve priečky, s dvanástym miestom nie je nikto v Kľačanoch spokojný.
„Najviac som smutný z prístupu niektorých hráčov. Nemôžem sa zbaviť pocitu, že hrali len tak z povinnosti. Bez iskry, zápalu, bojovnosti. Akoby im bolo jedno, či vyhráme alebo prehráme. A to nehovorím o tréningovej morálke, tá značne pokryvkávala. Naše výsledky tak odrážajú našu snahu,“ povzdychol si šéf klubu a tréner v jednej osobe Miroslav Skalák.
Kľačanci striedali lepšie výkony s horšími. Keď v jednom zápase zahrali dobre, v druhom absolútne sklamali. Zlým signálom bolo aj časté miešanie so zostavou, chýbala stabilita základnej jedenástky.
„Súhlasím, bol to problém. Na každý duel sme nastupovali s inou jedenástkou. Nebol to náš zámer, ale nevyhnutnosť. Niektorí hráči jednoducho neprišli, iní zas boli zranení. Často sme museli siahnuť do hlbokých rezerv, aby mal vôbec kto nastúpiť. Mrzí ma, že najmä mladíci z vlastnej liahne sa k nám postavili chrbtom, ťažko sa to dá pochopiť,“ netajil sklamanie Miroslav Skalák, ktorý čoraz ťažšie hľadá motiváciu pokračovať vo futbale.
„Doba je zlá, športu všeobecne nepraje. Peniaze sa zháňajú ťažko a mám obavy, že sa budú ešte ťažšie. Ale všetko by sa dalo prekonať, keby sa vám to vrátilo na ihrisku. Netreba vyhrávať za každú cenu, ale vždy som bol zásady, že treba odviesť maximum. Nám sa to nedarilo, preto sa pýtam, má to ešte vôbec význam?,“ položil si otázku Miroslav Skalák. „Cez zimu máme dostatok času, aby sme si na ňu všetci odpovedali. Naša situácia po jeseni nie je dobrá, no určite nie je bezvýchodisková. Dve – tri víťazstvá za sebou by nás posunuli do pokojnejších stredových vôd. V hre je ešte 39 bodov, jar bude tradične horúca. Aj my máme šancu ňou úspešne prejsť, chce to však zmeniť predovšetkým prístup a opäť nájsť radosť z futbalu. Kľačany na piatu ligu majú, len ju musia chcieť hrať. Samozrejme, predovšetkým hráči,“ zdôraznil na záver Miroslav Skalák.
