S Františkom Záborským, ktorý sa dlhodobo o rôzne zvony zaujíma, sme sa zhovárali nielen o tých v Martine.
Ako ste sa k tejto netradičnej záľube a láske k zvonom vlastne dostali?
- Vďaka ochote a súhlasu martinského katolíckeho farára Róberta Krajčíka som mal jedinečnú možnosť zblízka nielen vidieť, ale i počuť krásne štyri zvony umiestnené v historickej zvonici z roku 1754 pri kostole sv. Martina a ďalšie tri v zvonovej veži kostola sv. Heleny v Dražkovciach.
Čo vás na nich zaujalo?
- Určite to bol hlas najväčšieho zvona. Asi dve hodiny som si ich obzeral, na každý som jemne zaklopal a každý z nich mi jedinečným hlasom krásne odpovedal. Hlas zvonov totiž závisí od majstrovskej kovolejárskej receptúry zliatiny, ktorú si každý zvonolejár svojim patentom chráni. Zvuk zvonu tiež závisí od tvaru, veľkosti a hrúbky zvonoviny.
Čím sú tieto zvony ešte špecifické? Sú na nich aj, povedzme, nejaké kresby či ornamenty?
- Nachádzajú sa na nich odliate nápisy a texty. V podstate sú to odkazy veriacich pre budúce pokolenia. Boli písané v latinčine aj slovenčine.
Spomeniete si aj na nejaký konkrétny text?
- Najviac na mňa zapôsobil text napísaný na 326-ročnom najstaršom zvone kostola sv. Heleny v Dražkovciach. Písaný je v latinčine a myšlienka textu bola prevzatá zo starovekého Grécka. Nápis v preklade znie: Vstaň hore, zdvihni sa a postav sa, kde spíš. Tým ľuďom, čo umreli a budú nesmrteľní, svieti Kristovo svetlo. Zaujímavý je tiež text na najväčšom a najstaršom zvone s hmotnosťou 900 kilogramov, ktorý odlial František Valser v Budapešti. Je na ňom nápis, že ho venovali veriaci z Turca 11.novembra 1909.
A čo ďalšie tri zvony v kostole sv. Martina? Čím sú zaujímavé?
- Zvon Božského srdca pána Ježiša váži okolo 500 kilogramov a má šírku 90 centimetrov. Odliaty bol v roku 1926 v Slovenskej Ľupči. Najmenší z nich je zvon svätého Jozefa s hmotnosťou 200 kilogramov, šírku 65 centimetrov a hlas má v tóne jednočiarkového d.
Spomínali ste historický zvon z roku 1686 z Dražkoviec. Ten si už musí určite veľa pamätať...
- Presne. Zvonil už v časoch panovania uhorského cisára Leopolda I. V tých časoch sa žilo ťažko, bola veľká bieda, zlé spoločenské pomery a náboženská neznášanlivosť. Slovensko, vtedajšie Horné Uhorsko, bolo hospodársky úplne zničené a rok 1686 pripomína veľkú rozhodujúcu porážku Turkov v Budíne. Zaujímavým je aj 80-kilogramový zvon s umelecky ručne kovaným srdcom, ktorý bol dovezený zo Starej Bôrovej. Jeho majiteľom bola rodina Jašeková a tá ho darovala katolíckej cirkvi kostola sv. Heleny v Dražkovciach.
