MARTIN. Mali by ich poznať všetci Slováci, ktorí sa zaujímanú o slovenské politické osudy. Napísal ich mimoriadne talentovaný slovenský politik, ktorý sa dôkladne zoznámil s históriou utvárania politického myslenia Slovákov a významne sa podieľal na formovaní slovenského demokratizmu v česko-slovenskom kontexte. Blízkymi sa mu stali najmä myšlienky Milana Hodžu s akcentom na regionalizmus ako východiskovú platformu riešenia napätej česko-slovenskej otázky v medzivojnovej Československej republike s postupne narastajúcim a napokon jednoznačným dôrazom na politickú a kultúrnu rovnosť Čechov a Slovákov v Československu na báze federácie.
Lettrichove Dejiny novodobého Slovenska poukazujú na Lettrichovu osobnú politickú cestu, iniciatívy, činy a osudy. Približujú staré dejiny Slovenska i novšie predpoklady a činy slovenského politického aktivizmu. Vysoko oceňujú politický zástoj Turca a Martina v dejinách slovenskej memorandistiky, osobitne v politicko-vojenských pohyboch, ktoré viedli k formovaniu slovenskej národnej a politickej identity a jej domácej i medzinárodnej reprezentácii.
Lettrichove výklady so zjavným osobným zanietením pre hľadanie dobrých politických ciest a riešení v spletitých krážoch, v ktorých sa Slováci ocitli po vytvorení Československej republiky, sa čítajú aj po takmer šiestich desaťročiach od ich vzniku ako vzrušujúca historicko-politická esej. Predstavujú jedinečnú obrannú reč vynikajúceho advokáta slovenského demokratizmu, ktorý krok za krokom vyvracia dodnes rozširované politické mýty, ktorými Slovensko zaplienila historiografia 2. polovice 20. storočia. Napríklad pasáže o politickej a vojenskej pomoci Sovietskeho zväzu Slovenskému národnému povstaniu jasne hovoria, že ani zďaleka nezodpovedala dohovoreným termínom, podmienkam a spôsobom, v ktorých sa povstalecké operácie uskutočňovali.
Tvrdou obžalobou politickej česko-slovenskej reality sú tie časti Lettrichovej monografie, v ktorých podáva výklad o riešení česko-slovenskej otázky v rokoch 1945–1948, v ktorej zohrávali deštruktívnu rolu protidemokratické slovenské politické sily, ktoré ústretovosťou voči pražskému centralizmu oslabovali jednoznačnosť a rozhodnosť, s akou Jozef Lettrich a jeho Demokratická strana nastoľovali rovnovážny model česko-slovenskej federácie: „Princíp rozdelenia zákonodarnej moci medzi celoštátny parlament a národné snemy je neoddiskutovateľný: sú na sebe nezávislé.“ Československá federácia rokov 1968–1989 pod ideologickým vedením KSČ ani zďaleka nerešpektovala „správu slovenských vecí samotnými Slovákmi“, ako ju nastoľoval pred rokom 1948 Jozef Lettrich.
Vzrušujúcim je Lettrichov výklad politického procesu s Jozefom Tisom – na jednej strane odsúdením nedemokratického politického režimu Slovenskej republiky, na druhej strane otázkou udelenia milosti, za ktorú sa zasadzovali najmä slovenskí demokrati vedení Jozefom Lettrichom a českí lidovci.
Pozoruhodný bol postoj slovenských demokratov k februárovej demisii nekomunistických ministrov vo februárových udalostiach roku 1948: na rozdiel od českých národných socialistov predvídali možný politický zvrat a upozorňovali na nebezpečný vývoj, ktorý po páde demokratickej vlády skutočne nastal a Československo 2. polovice 20. storočia uzavrel pred svetom „železnou oponou“.
Lettrichova ostrá kritika pomerov, ktoré po februári prišli, odsúdenie závislosti – tak na nemeckom nacistickom režime, ako aj ústupkov Sovietskemu zväzu pred rokom 1948 a totálnej závislosti na ZSSR po roku 1948, jeho odmietnutie trvalého prenasledovania prívržencov demokracie, väzení a stovák trestov smrti počas komunizmu, ako aj opis vzťahov v československom exile po roku 1948, predstavuje jedinečnú učebnicu slovenskej demokratickej a nezávislej politiky, založenú na domácej i medzinárodnej politickej a občianskej skúsenosti. Doložená je inštruktívnou prílohou: celým radom slovenských národno-politických a občianskych dokumentov, neraz málo známych dokladov o osudoch a legitimite Slovenska a Slovákov.
Nadácia Jozefa Lettricha vydaním Dejín novodobého Slovenska urobila dôležitý krok:
dôrazne upozorňuje slovenskú pamäť na potrebu dôkladne skúmať a poznať slovenské národné dejiny v širších kontextoch a vykladať ich z pozícií, ktoré proti mýtom, nepravdám a lžiam stavajú fakty i mimoriadne ťažké spoločenské i osobné skúsenosti, z ktorých vyrástol nádejný slovenský politik Jozef Lettrich, v období slovenského štátu odsúdený na doživotie, neskôr na smrť – neobyčajne schopný integrátor a harmonizátor demokraticky orientovaných slovenských politických prúdov, ktoré v rokoch 1945–1948 predstavovali nádejnú alternatívu komunistického Československa.
Vynikajúci slovenský politik, turčiansky rodák Jozef Lettrich sa narodil 17. júna 1905 v Diviakoch ako syn horára Juraja Lettricha a Judity, rodenej Bízikovej. Študoval na gymnáziu v Martine, v rokoch 1925–1929 na Právnickej fakulte UK v Bratislave. Pôsobil ako právnik a advokát. V medzivojnovom období člen Republikánskej strany zemedelského a maloroľníckeho ľudu. Milan Hodža, vedúci predstaviteľ politického agrarizmu, mal veľký vplyv na jeho politickú orientáciu. Od roku 1939 činný v protifašistickom odboji, v rokoch 1943–1944 člen ilegálnej a v roku 1944 povstaleckej Slovenskej národnej rady, povereník pre školstvo a osvetu (od 1. 9. 1944) v Banskej Bystrici. V rokoch 1945–1948 predseda Demokratickej strany, predseda SNR a poslanec Národného zhromaždenia. V roku 1946 s podporou 2/3 voličov doviedol Demokratickú stranu na Slovensku k víťazným voľbám. V roku 1948 bol po februárovom prevrate donútený rezignovať na funkciu predsedu SNR. Emigroval do USA, kde pôsobil v Rade slobodného Československa, neskôr – po nedorozumeniach s českou stranou – ako zakladateľ a predseda samostatnej Stálej konferencie slovenských demokratických exulantov. Zomrel v New Yorku 29. novembra 1969. Po páde komunizmu boli jeho telesné ostatky prenesené do vlasti a 14. septembra 1990 slávnostne uložené na Národnom cintoríne v Martine. V exile napísal a v roku 1955 vydal významnú historicko-politologickú monografiu History of modern Slovakia, ktorá vyšla v slovenskom preklade v roku 1993 pod názvom Dejiny novodobého Slovenska. Dokumentárny film o živote Jozefa Lettricha vznikol v roku 1996 v Slovenskej televízii Bratislava (scenár a réžia Fedor Bartko). Od roku 2006 je po ňom pomenované osemročné Gymnázium Jozefa Lettricha v Martine.
Autor: Miloš Kovačka
