V Slovenskej národnej knižnici šetria. Prepustili sedemnásť ľudí.
MARTIN. Slovenská národná knižnica v Martine prišla o časť vedeckých pracovníkov. Generálna riaditeľka Katarína Krištofová prepustila ku koncu roka šiestich odborníkov pre nadbytočnosť.
Bývalý riaditeľ Dušan Katuščák hovorí o začiatku konca vedy v národnej knižnici a žiada ministerstvo o previerku a odvolanie riaditeľky.
„Slovenská národná knižnica sa zmení na obyčajný úrad a ako vedecká inštitúcia postupne zanikne,“ prognózuje Katuščák.
Pridáva sa aj prepustená Eva Augustínová, riaditeľka sekcie dejín knižnej kultúry. „Sekcia zanikla a s ňou aj veda a výskum,“ vraví.
Katuščáka ešte za prvej vlády Smeru odvolal z funkcie minister kultúry Marek Maďarič, za vlády pravice vyhral konkurz a po voľbách v roku 2012 opäť odišiel.
Nové sily v administratíve
Ministerstvo kultúry sa odvoláva na informácie knižnice a tvrdí, že k začiatku roka prepustila 17 pracovníkov pre racionalizáciu a úsporné opatrenia.
„Prepustený nebol ani jeden pracovník vedy a výskumu,“ zhoduje sa hovorca ministerstva Jozef Bednár s Krištofovou. Riaditeľka hovorí, že len štyria z prepustených mali vedecký titul a dvaja boli v dôchodkovom veku.
- sídli v Martine, patrí pod ministerstvo kultúry;
- vo fonde má 4,7 milióna dokumentov;
- ku koncu roka 2011 mala 235 zamestnancov.
Za nadbytočných podľa Katuščáka považujú napríklad jedinú slovenskú odborníčku na nové štandardy katalogizácie, deskriptívne metadáta a spracovanie knižničných dokumentov, zamestnanca, ktorý vybudoval pracovisko na konzervovanie a reštaurovanie kníh, dve významné vedkyne v oblasti výskumu dejín knižnej kultúry, ďalšie dve odborníčky a manažérov.
Pre prepustených nemajú inú prácu. Augustínová na to hovorí, že prijímajú nových zamestnancov, podľa Katuščáka sa zvýšil počet administratívnych pracovníkov riaditeľstva.
Prepustení píšu otvorený list ministrovi kultúry, premiérovi a pravdepodobne sa obrátia aj na Inšpektorát práce pre podozrenie z porušenia zákona.
Záchrana starých kníh
Odborníci hovoria, že je ohrozený aj projekt odkyslenia, digitalizácie a reštaurovania zbierok za takmer 50 miliónov eur z eurofondov.
„Vlani mali urobiť okolo 500-tisíc objektov, urobili len vyše 30-tisíc,“ hovorí Katuščák.
Ministerstvo a vedenie knižnice odpovedajú, že projekt za Katuščáka meškal a digitalizácia sa rozbehla až po jeho odchode.
