mu neprekážalo, že svojím meraním zasiahol 50 m do susediacich pozemkov a napriek nesúhlasu susedov vykonal v spornom území výrub stromov.
MARTIN. Prípad skončil na súde, kde podal dôkaz správnosti vytýčenia hranice: „Keď k vypočítanej dĺžke podľa mapy s mierkou 1:5760 pridal 10 percent, dostal sa na hranicu ktorú neskôr určil geodet (400 m). Keďže dĺžka hranice na mape bola 5,7 cm, ľahko som dokázal, že mohol namerať iba 361,25 metra. Pritom na otázku, prečo pridal práve 10 percent, nevedel odpovedať. K môjmu dôkazu sa samosudkyňa nevedela vyjadriť a môj návrh, aby sa ku spôsobu merania a výroku odporcu vyjadril súdny znalec, zamietla. Tak isto sa nevedela vyjadriť ani polícia a prokuratúra. Pritom úloha bola vysvetlená a vypočítaná a bolo ju treba iba pochopiť.
Preto som túto úlohu zadal na vyrátanie v jednom turčianskom regionálnom mesačníku deťom. Požiadal som ich, aby pomohli orgánom činným v trestnom konaní. Viac ako desať žiakov, väčšinou siedmakov, vyriešilo úlohu s výsledkom, k akému som na súde dospel aj ja. Súd som prehral. Išlo o 5 tisíc eur. Vyplýva mi z toho, že vysvetlenie odporcu bolo asi sudkyni sympatickejšie. Urobte si z toho záver aj sami.
Autor: Milan Tomka
