NECPALY. Životná púť Jozefa Havrilu začala v dedinke Kukovej pri Prešove. Po absolvovaní Slovenskej evanjelickej bohosloveckej fakulty v Bratislave s prvým kňazským pôsobiskom v Slavošovciach (1976 – 1982) prijal svoje celoživotné pastorizačné poslanie kňaza evanjelickej cirkvi augsburského vyznania. Spolu s asi pätnástimi kolegami sa stretával v kruhu Modlitebného spoločenstva (MOS), ktorého činnosť však neušla pozornosti ŠTB. Nasledovalo šikanovanie, vyhrážky aj rôzne ponuky na spoluprácu alebo na odchod zo služby. S odhodlaním a oddanosťou nastúpil aj na svoje druhé pôsobisko v Lazoch pod Makytou (1982 – 1991). Ďalej rozvíjal najmä prácu s mládežou, vyučovalo sa náboženstvo, čo v tých časoch nebolo zvyčajné, veľmi aktívny a známy v okolí bol mládežnícky štvorhlásny spevokol, stretával sa dorast aj rodiny, spevokol dospelých, venoval sa pastorizačnej činnosti po okolitých lazoch – videl výsledky svojho úsilia.
Iné pomery boli v Necpaloch, v Turci, kde bola vďaka socialistickej industrializácii existenčná závislosť obyvateľov na režime markantnejšia, a preto pokročilejšia bola aj ich ateizácia, ktorá pretrvávala aj po roku 1989. Po príchode do Necpál v roku 1991 ako sám spomína, tri mesiace nemal vybalené kufre s knihami, lebo nevedel, či práca, ktorá ho čaká, prinesie očakávané ovocie. Bolo treba vykonať dokončovacie práce pri fare, rozšíriť vyučovanie náboženstva na školách, detskú besiedku, mládež, zorganizovať spevokol dospelých aj spevokol mládeže (Nezábudky). V lete roku 1996 necpalský cirkevný zbor pod jeho vedením zorganizoval vo farskej záhrade a v kostole veľkolepé dištriktuálne dni s viacerými sprievodnými akciami, na ktorých sa zúčastnilo takmer 5000 veriacich z celého Východného dištriktu. Po desaťročnej požehnanej práci kňaza a organizátora cirkevného života si ho v roku 2001 cirkevné zbory Turčianskeho seniorátu evanjelickej cirkvi augsburského vyznania zvolili sa seniora. A pribudla ďalšia práca a povinnosti...
Okrem pastorizačnej činnosti, šírení evanjelia, práce s mládežou, s konfirmandmi, s rodinami, organizovaní rôznych akcií, brigád, výletov či zájazdov, letných táborov, nezanedbával ani potreby zboru v materiálnej oblasti a väčšinou aj sám priložil ruku k dielu. Bol pri projekte a realizácii rozšírenia a obnovy modlitebne v Žabokrekoch aj v Belej-Duliciach. Osobne pomáhal pri úprave okolia fary, kostola a pri obnove podesty – oltárneho stola pod vzácnym turzovským barokovým oltárom, pri ktorého záchrane a reštaurovaní (2003-2005) mal spolu s presbytermi najväčšie zásluhy. Oltár sa vynovený a konzervovaný vrátil na svoje pôvodné miesto v kostole, kde po tri razy ako súčasť interiéru poslúžil aj pri inscenovaní opier Víťazoslava Kubičku s kresťanskou tematikou.
Práca a poslanie kňaza a seniora Jozefa Havrilu priniesla svoje ovocia aj v necpalskom cirkevnom zbore a v jeho fíliách. Ale verme a tešme sa, že sa tak bude diať ešte ďalšie roky.
Autor: Dalimír Žiak
