MARTIN. V rokoch 1987 – 1991 študoval na Gymnáziu V. Paulinyho-Tótha v Martine. Od minulého roka pôsobí ako odborný pracovník v Slovenskom literárnom ústave Matice slovenskej a systematicky sa venuje našej mladej umeleckej spisbe. Pripomenieme len, že časť autorovho bohatého literárneho diela bola preložená do anglického, nemeckého, poľského, talianskeho, chorvátskeho, slovinského, českého a maďarského jazyka. V roku 2007 mu v univerzitnom vydavateľstve sv. Cyrila a Metoda vo Veľkom Trnove (Bulharsko) vyšiel bulharský preklad jeho zbierky poviedok Z podkrovia Európy (Ot tavana na Evropa). Najnovšie vyšla Grupačovi v Matici slovenskej kniha krátkych próz a iných textov Poltvin. 9 farieb klamstva.
Motív farieb, ktorý voľne spája jednotlivé príbehy, poslúžil autorovi ako pomyselný lakmusový papier pri zobrazovaní nekonvenčného pohľadu na zložité životné peripetie súčasníka. V širších významových súvislostiach a kontextoch však ide o hľadanie autentického zmyslu vecí, javov a dejov. Stelesnením tohto hľadania a obnažovania farieb klamstva je Poltvin. Človek, za ktorého tajomnou identitou sa môže skrývať ktokoľvek z nás
i vás. Jeho hodnotová orientácia je nejasná, neukotvená, na druhej strane vysiela fragmentárne signály o svete, v ktorom dominuje všadeprítomný stereotyp, citová prázdnota, cynický pragmatizmus a primitívne kamuflovanie zmysluplnej činnosti. Poltvin má s tým všetkým zásadný problém, preto kreatívne narába s farbami, prostredníctvom ktorých nachádza vlastný pohľad na obrazy ľudskej každodennosti. Zároveň si uvedomuje, že nemá význam vynakladať energiu na vyťahovanie rozumov z ľudí, ktorí zjavne nijakým rozumom nedisponujú...
„Poltvin sa môže hocikedy objaviť v sne. Môže vstúpiť do kohokoľvek. To ho však k ničomu nezaväzuje. Poltvin je slobodný. Vysvetľujte si to, ako chcete. Poltvin nikdy nemal predsudok, koná tak, ako cíti, ako je. Farba jeho kože, jeho pôvod, národnosť, náboženské vierovyznanie, či to, čím sa živí, nie je určujúce. Rovnako môže byť černoch, aziat, Žid, Laponec či garbiar. Tiež však nemusí. Poltvin môže. A v skutočnosti aj je. Poltvin je ozajstný...“
Na pozadí jednotlivých farebných odtieňov môže vnímavý a pozorný čitateľ dospieť k záveru, že život v klamstve je postupné snímanie masiek až po tú poslednú – sadrovú. V dôsledku bizarných hier rôznych paradoxov a predžutých právd sa (nielen) Poltvin konfrontuje s poznaním, že i priateľstvo je závislé od okolností, respektíve že priatelia sa skvelo zaobídu aj bez neho, a zároveň aj on bez nich...
Grupačovu knihu (s kongeniálnymi ilustráciami Milana Prekopa) s pravdepodobnosťou hraničiacom s istotou neocenia milovníci lacných príbehov, konvenčných postupov a šťastných koncov. Nejde o texty, po prečítaní ktorých sa nám budú snívať romantické či melodramatické sny. Svojou konštrukciou, štruktúrou, ale aj atmosférou, kalkulovaním s krutosťou a striedaním expresívnych nálad doslova a do písmena provokujú. Už len názvy dvoch celkov, do ktorých sú príbehy rozčlenené, hovoria za všetky komentáre – Samovraždy motýľov, Ako ťa zabiť. Hoci prozaik zdanlivo rezignoval na aktuálny spoločensky časopriestor, „výzvy“ doby či univerzálne posolstvá, medzi riadkami v jemných obsahových linkách zreteľne cítiť, čo s nami porobilo klamstvo vo všetkých svojich farebných variáciách. Čím viac tak premýšľame nad Poltvinovou pozíciou v Grupačovej autorskej fikcii, tým znásobene prichádzame k trpkej zovšeobecňujúcej skúsenosti – dlhy sa najväčším dlžníkom odpúšťajú a škody platí poškodený...
Autor: Peter Cabadaj
