MARTIN. VRÚTKY. Skenery v Slovenskej národnej knižnici (SNK) v Martine vo vrútockom pracovisku pracujú na plné obrátky. V rámci rozbehnutého projektu Digitálna knižnica a digitálny archív musia totiž do konca roku 2015 zdigitalizovať 2,8 milióna objektov a približne 250 miliónov strán. Zjednodušene povedané, počas troch rokov sa musí zdigitalizovať všetko písomné dedičstvo v krajine. Hlavne také, ktoré je na kyslom papieri vyrábanom od roku 1839 do roku 1990. Súčasťou je aj konzervácia, deacidifikácia a sterilizácia písomností.
Je projekt ohrozený?
Otcom tohto projektu je bývalý riaditeľ SNK Dušan Katuščák, ktorého však pred vyše polrokom nahradila súčasná generálna riaditeľka knižnice Katarína Krištofová. Ešte počas Katuščákovho pôsobenia získala SNK na tento projekt 49,57 milióna eur z fondov Európskej únie. Zo štátneho rozpočtu prispieva Slovensko čiastkou v objeme 25 percent.
Peniaze z eurofondov však SNK dostane iba ak bude digitalizačné stredisko vo Vrútkach napĺňať ciele projektu. Ten je však podľa Dušana Katuščáka vážne ohrozený, keďže ako tvrdí, digitalizácia knižnice je výrazne pozadu a nič nejde tak, ako by malo. Súčasná generálna riaditeľka však tieto tvrdenia odmieta, hovorí, že všetko ide podľa plánu, aj keď v čase jej nástupu do funkcie sa vraj projekt prakticky vôbec nerealizoval.
„Neboli začaté verejné obstarávania, nebolo zakúpené potrebné vybavenie pre prevádzku digitalizačného pracoviska vo Vrútkach, projekt nebol nikým riadený a chýbal aj hlavný manažér a ďalší zamestnanci. Dušan Katuščák na pozícii generálneho riaditeľa hrubo
zanedbal celý proces digitalizácie, dostal ho do výrazného časového sklzu a teraz sa snaží
vinu prehodiť na nové vedenie národnej knižnice,“ hodnotí K. Krištofová.
Ako ďalej uvádza, v súčasnosti digitalizuje na 13 profesionálnych skeneroch vo Vrútkach viac ako 40 nových zamestnancov, zatiaľ v jednozmennej prevádzke. Vprvej polovici roku 2013 sa prevádzka zmení na viaczmennú. Najviac vyťažené sú však rýchlostné ručné skenery, využívané najmä pri historických dokumentoch, ktoré by sa pri robotických skeneroch mohli poškodiť.
Zdigitalizovaniu predchádza čistenie
Objekt sa z depozitu najskôr vyberie, označí sa a zaznamená. Následne prebieha proces triedenia a čistenia. K tomu slúži jedno plne automatické čistiace zariadenie a dve na ručné čistenie. Čoskoro pribudne aj zariadenie na čistenie veľkorozmerných dokumentov. Objekty
sa potom rozdelia do digitalizačných tried a priradia sa ku konkrétnemu typu skenera. Každý objekt je vždy očistený a pre proces digitalizácie nie je nevyhnutne potrebné chemické ošetrenie. Pri výraznejšie znečistených objektoch sa počíta s procesom sterilizácie a konzervovaním. Tieto chcemicko-technologické procesy sa však budú odohrávať v špeciálnych pracoviskách vo Vrútkach, ktoré by mali postaviť tento rok.
„K dnešnému dňu máme zdigitalizovaných viac ako 42-tisíc kníh z plánovaných 100-tisíc, čo predstavuje vyše 14 miliónov strán. Pri prechode na dvojzmennú prevádzku sa však denný počet skenovaných strán zdvojnásobí,“ informovala generálna riaditeľka.
Ohrozenie projektu K. Krištofová nepripúšťa a za pôvodcom týchto katastrofických správ označuje.
„Bývalému generálnemu riaditeľovi sa šírením zavádzajúcich informácií v médiách podarilo vyvolať dojem, že projekt sa nezrealizuje. Boli sme konfrontovaní s viacerými významnými problémami, ktoré nám zanechal profesor Katuščák, napríklad nákup štyroch skenerov za viac ako jeden milión eur, ktoré nám nepreplatia z fondov EÚ pre jeho nekompetentnosť. Napriek týmto nepríjemnostiam sa však projekt napĺňa podľa plánu a neexistuje dôvod zamýšľať sa nad neúspechom,“ vyhlásila.
Pobúrenie bývalého vedenia
Dušan Katuščák to však vidí rozhodne inak.
„Je absolútny nezmysel, že sa s digitalizáciou začalo až po mojom odchode. Už v marci 2012 pri podpise zmluvy o poskytnutí nenávratných finančných prostriedkov, ešte pred začatím projektu, už bolo zdigitalizovaných 2,5 milióna strán. A hneď po tomto podpise sme prijali desať zamestnancov, ktorí mali školiť tých, čo by prišli od júna,“ opisuje situáciu.
Mesačne by mali podľa neho v SNK zdigitalizovať okolo 8 miliónov strán a nie 14 miliónov strán za polroka, ako uvádzajú ich výsledky. Za deň je potrebné oskenovať až 1 500 kníh, čo je na ručných skeneroch podľa neho nepredstaviteľné. Podľa Katuščáka ešte v čase jeho vedenia v SNK, mala K. Krištofová dokonca zastaviť niektoré objednávky pre knižnicu.
„Vtedy bola audítorka ministra kultúry, ktorého falošne informovala, že knižnica nie je pripravená na implementáciu, hoci už Vrútky boli skolaudované a pripravené na užívanie,“ uvádza.
Pre Dušana Katuščáka je digitalizácia v SNK srdcová záležitosť a desať rokov sa ju pokúšal zrealizovať, kým sa to podarilo. Teraz však cíti obrovskú ľútosť a obavu o celý projekt.
„Ja by som sa hrozne tešil, keby bola pravda, že to všetko ide tak, ako hovorí súčasné vedenie. Ale som znepokojený, lebo podávajú nesprávne informácie, výkony sú nedostatočné, nedodržiavajú technologické postupy, zavádzajú verejnosť a nečerpajú prostriedky tak, ako by mali. Situácia je katastrofálna a tváriť sa v pohode, usmievať sa a obviňovať bývalé vedenie, tak ako to robí pani Krištofová, mi pripadá detinské,“ vyjadril sa na záver.
